Pravá spoločnosť
Diskriminácia za zodpovedný prístup k svojmu zdraviu
Hovorí sa, že zdravie je to najcennejšie, čo máme, no niektorí ľudia k nemu pristupujú, akoby bolo bezcenné. Je smutným faktom, že dokonca mnohí rodičia fajčia, pijú alkohol, užívajú drogy, čím ničia nielen svoje zdravie, ale aj zdravie svojich, v mnohých prípadoch ešte nenarodených detí. Vidieť tehotnú ženu alebo čerstvú mamičku s cigaretou nie je žiadna zvláštnosť. Okrem následkov na zdravie takéto správanie rodičov a iných dospelých ukazuje zlý príklad deťom. Je smutným javom vidieť učiteľky fajčiť počas hrania sa detí v areáli škôlky alebo počas prechádzky s deťmi. Alebo lekárov v areáli zdravotníckeho zariadenia. Koľko energie potom musia uvedomelí rodičia vynaložiť na to, aby si dieťa nebralo príklad od takýchto autorít, ktorými by určite mali byť!
Podľa Európskej komisie zomrie v EÚ v dôsledku fajčenia každý rok 700 000 ľudí a zdravotné náklady súvisiace s tabakom dosiahnu ročne zhruba 25 miliárd eur. V prípade Slovenska podľa nedávnych štatistík fajčí okolo 36 % populácie nad 15 rokov, pričom fajčenie skracuje život priemerne o 8 rokov. Okrem zdravotných následkov sú nezanedbateľné aj ekonomické straty. A to nielen pre samotných fajčiarov, ale aj pre celú spoločnosť. Pre ilustráciu, ak nejaký fajčiar, ktorý denne vyfajčí 20 cigariet v hodnote 2 eur, pričom začal fajčiť v 15 rokoch a dožije sa napríklad 60 rokov, prefajčí za život takmer 33 000 eur! Alebo ak niekto holduje alkoholu a denne prepije 1 euro, tak takto prepije takmer 16 500 eur. A v prípade užívateľa marihuany, ktorý denne prefajčí 5 eur, je to vyše 82 000 eur. Ak už takýmto ľuďom nezáleží na svojom zdraví a ani na svojich peňaženkách, prečo by na ich nezodpovedné správanie mali doplácať tí, ktorí sa o svoje zdravie starajú?
Zdravie má svoju cenu
Napriek rôznym snahám obmedziť a vytlačiť zdravie ničiace správanie zo spoločnosti sa doteraz neobjavilo také riešenie, ktoré by efektívnym spôsobom motivovalo ľudí k tomu, aby s ním skoncovali. Nasledujúci návrh priblíži, ako vytvoriť spravodlivý systém založený na postoji človeka k svojmu zdraviu.
Ako ukazuje realita, samotná osveta je účinná iba v prípade tých uvedomelých. Tí ostatní, ktorí si aj napriek poznaniu o škodlivosti fajčenia, alkoholu a drog ničia svoje zdravie a ohrozujú zdravie a život iných, potrebujú inú motiváciu. No ako to bolo v prípade americkej alebo sovietskej prohibície alkoholu, žiadne zákazy neodradili ľudí od toho, aby ho naďalej konzumovali. Práve naopak, existujúci dopyt spôsobil rozmach čierneho obchodu. Riešenie teda treba hľadať nie v striktnom zákaze, ale v nesení zodpovednosti za ničenie svojho zdravia.
To by mohlo existovať vo forme zvýšenia poistného na povinné verejné zdravotné poistenie. Tým, že existuje jednotný postup pri jeho výpočte pre všetkých bez ohľadu na to, či sa niekto o svoje zdravie stará alebo nie, tak ostatní ľudia doplácajú na tých, ktorí si zdravie vedome ničia. Ak by sa zaviedlo napríklad dvojnásobne vyššie poistné, už to je dostatočná ekonomická motivácia, ktorá môže viesť ľudí k prehodnoteniu svojho správania. Môže sa to zdať ako veľké zvýšenie, no ak majú ľudia na fajčenie, alkohol alebo drogy, budú musieť mať i na vyššie poistné alebo budú musieť s tým prestať. Pričom ak by niekto holdoval viacerým ničiteľom zdravia, kumulatívne by sa zvýšila sadzba odvodov. Tento systém by sa mohol rozšíriť aj o iné formy správania ohrozujúce zdravie napríklad obezita, promiskuita (šírenie pohlavných chorôb), atď.
Ako však stanoviť, koho by sa zvýšenie poistného týkalo? Najjednoduchším riešením sa zdá byť spôsob čestného vyhlásenia poskytnutého príslušnej zdravotnej poisťovni. V praxi by to napríklad znamenalo, že do určitého termínu by každý poistenec s občianskym preukazom podal čestné vyhlásenie o tom, že nie je fajčiarom, alkoholikom alebo narkomanom. Po tomto termíne by sa u ostatných poistencov automaticky zvýšilo poistné maximálnym zvýšením. V prípade krivého čestného vyhlásenia by hrozila pokuta.
Výhody pre celú spoločnosť
V dôsledku zvýšených odvodov by sa zvýšil príjem zdravotných poisťovní, čím by sa zlepšila finančná situácia v zdravotníctve. Na druhej strane, a to je cieľom, ak by sa teoreticky znížil počet ľudí ničiacich si zdravie na nulu, tak by existovalo oveľa viac finančných prostriedkov v zdravotníctve zo základného poistného, pretože by ich neodčerpávalo liečenie následkov spôsobených ničením si zdravia.
Zvýšenie poistného by tak bolo priamou motiváciou zmeniť svoj prístup k zdraviu. Ďalšou motiváciou by bol fakt, že zamestnávatelia, aby sa vyhli zvýšeným výdavkom v podobe platenia poistného za svojich zamestnancov, by uprednostňovali tých, ktorí si zdravie neničia. A keďže štát je tiež zamestnávateľom, tak by mal tento prístup uplatňovať ako pravidlo, inak by na platení poistného mrhal peniazmi daňových poplatníkov. Štát aj v iných prípadoch platí poistné za poistencov. V tomto prípade by sa časť navyše strhla napríklad z nejakej štátnej dávky.
Iným aspektom je skutočnosť, že ľudia zodpovední v otázkach zdravia sú zodpovední a zásadoví aj v iných oblastiach a preto sú ťažšie skorumpovateľní. Preto by sa mohla stanoviť podmienka, že verejné funkcie môžu vykonávať iba takíto ľudia.
Nie je to len súkromná záležitosť
Ďalšou možnosťou motivovania ľudí neničiť si zdravie je efektívne uplatňovanie existujúcej legislatívy, poprípade ju upraviť tak, aby fajčenie, pitie alkoholu, drogovanie nebolo možné na verejnosti a v určitých inštitúciách, pričom v prípade porušenia by bolo dôrazne postihované. Napríklad na zastávkach autobusovej dopravy je zakázané fajčiť, no fajčiari otravujú vzduch ostatným čakajúcim. Na detských ihriskách je to podobné. V obchodných centrách sa cigaretový dym šíri z „uzavretých“ priestorov. Podobné situácie sa dejú v areáloch zdravotníckych zariadení, vysokých škôl a univerzít. V študentských domovoch takisto.
V prípade študentov by takéto správanie mohlo byť dôvodom prerušenia štúdia, poprípade vylúčenia zo študentských domovov. Sprísnenie postihov na školách napríklad vo forme školy počas prázdnin alebo absolvovania psychologickej poradne by bolo účinnejšie ako iba zhoršená známka zo správania. Aj deti a mladiství sa musia naučiť zodpovednosti.
Tí, ktorí by v dôsledku tohto návrhu museli platiť vyššie poistné, sa môžu ohradiť, že je to diskriminácia. No nie je to diskriminácia, je to len nesenie zodpovednosti za svoje skutky. Ničenie si zdravia a ohrozovanie zdravia iných nie je súkromnou záležitosťou, ale má dopad na celú spoločnosť. Každý sa môže slobodne rozhodnúť, či sa tak chce správať alebo nie. Diskriminácia by bola na základe niečoho, čo je človeku dané, napríklad farba pleti. V skutočnosti sú diskriminovaní tí, ktorí sa o svoje zdravie starajú, pretože doplácajú na nezodpovedné správanie ostatných. Preto ak štátu naozaj záleží na zdraví svojich občanov, mal by aj napriek tlaku určitých lobovacích skupín vypracovať takú legislatívu, ktorá bude účinne motivovať ľudí nezačať alebo skončiť s ničením si zdravia.
Miroslav Rybár
|
