|
Sľuby, ktoré sa nikdy nesmú porušiť |
|
|
|
|
Vložil Administrator
|
27.12.2013
____________________
|
Sľuby, ktoré sa nikdy nesmú porušiť
(Úryvok z autobiografie reverenda Muna „Hľadanie strateného mieru“)
Pri obrade zásnub a svadby prosím ženíchov a nevesty, aby si navzájom sľúbili určité veci, ktoré nesmú nikdy porušiť. Po prvé, ženích a nevesta si vždy musia veriť a mať sa radi. Po druhé, nesmú jeden druhému spôsobiť bolesť v srdci. Po tretie, musia svoje deti a vnúčatá vychovať tak, aby si zachovali sexuálnu čistotu. Po štvrté, všetci členovia ich rodiny si musia pomáhať a navzájom sa podporovať, aby sa stali skutočnou ideálnou rodinou. Zdržanlivosť pred manželstvom a vernosť v manželstve sú nanajvýš dôležité. Toto učím ľudí, aby som im pomohol rozvinúť v živote ich osobnostný potenciál v celej jeho bohatosti, a tiež aby dokázali vytvoriť a udržať zdravú a silnú rodinu.
Manželstvo je niečo viac než spojenie muža a ženy. Je to vzácny obrad, kde sa človek zaväzuje pokračovať v Božej práci na stvorení. Manželstvo je cesta, v rámci ktorej sa muž a žena stávajú jedným, plodia nový život a budujú pravú lásku. Manželstvo je základom pre novú budúcnosť: formujú sa z neho nové komunity a aj národy. Vzniká nový Boží svet mieru v centre s takýmito rodinami. Miestom, kde vzniká Nebeské kráľovstvo, je práve rodina. Preto musia byť manželia a manželky centrom mieru. Nielenže medzi manželom a manželkou musí byť láska, ale táto dvojica musí byť tiež schopná priniesť harmóniu do svojej rozvetvenej rodiny. Nestačí, aby manžel a manželka spolu nažívali v láske. Aj všetci príbuzní sa musia mať radi. Radím ženíchom a nevestám, aby mali veľa detí. Mať veľa detí a vychovávať ich je požehnanie od Boha. Je nemysliteľné, aby ľudia na základe vlastných meradiel a úsudku svojvoľne rozhodovali o tom, či prerušiť, alebo zachovať vzácny život, ktorý im dal Boh. Každý život zrodený do tohto sveta stelesňuje Božiu vôľu. Každý život má svoju hodnotu a je drahocenný, preto sa oň treba starať a chrániť ho.
Samozrejme, že manžel a manželka žijúci v manželstve by si mali vždy dôverovať a mali by rozvíjať svoju lásku. Sľub, ktorý najviac zdôrazňujem u ľudí, pripravujúcich sa na manželstvo, je, „aby naučili svoje deti zachovať si sexuálnu čistotu“.
Tento sľub je prirodzený a pochopiteľný, ale jeho dodržanie je v dnešnej spoločnosti ťažké. Čím viac je svet skazený, tým dôležitejšie je prísne dodržiavať sľub sexuálnej čistoty.
Zdokonaľovanie človeka a dosiahnutie mieru vo svete je možné cez rodinu. Cieľom náboženstva je viesť všetkých ľudí k dobru a vybudovať na zemi ideálny svet mieru. Nech by sa politici akokoľvek snažili spoločne vymyslieť východisko, mier vo svete nedosiahnu. Ani vojenská sila, čo ako pôsobivá, nenastolí mier. Nastolenie mieru na zemi sa začína v rodine.
Keď som prvýkrát prišiel do Ameriky v roku 1971, krajinou sa niesla vlna promiskuitného voľného sexu a v celej spoločnosti vládol zmätok. Mladí ľudia s vynikajúcim vzdelaním jeden za druhým padali do priepasti. Sexuálna amorálnosť natoľko ovládla bežné pomery, že sa stala životnou normou. Začali sa závratne šíriť pohlavné choroby.
Politici, akademici a duchovní vážnosť problému iba skomplikovali. Vedeli o jeho existencii, ale väčšina z nich ho ignorovala. Snažili sa nevšímať si ohavnú realitu, pretože oni sami si nedokázali zachovať sexuálnu čistotu. Človek, ktorý sám nevedie sexuálne čistý život, nemôže niečo také požadovať od svojich detí.
Úpadok sexuálnej morálky medzi dospelými ničí rodiny a ruinuje deti. Nemorálnosť a život bez pravidiel v osobnom živote dospelých ľudí v konečnom dôsledku ničí životy ich detí. Dôvod, prečo v súčasnej spoločnosti úroveň šťastia nekorešponduje s úrovňou materiálneho blahobytu, je v tom, že sa rozpadajú rodiny. Aby bolo možné zachrániť rodiny, dospelí musia najprv viesť poriadny život. Až potom bude možné vychovávať deti v sexuálnej čistote.
Matka je pevnosťou, ktorá chráni rodinu. Bez ohľadu na zmeny v spoločnosti rodina môže ostať zdravá a vyrovnaná, iba ak má matka srdce ochotné obetovať sa a slúžiť. Iba v takej rodine môžu rásť krásne deti. Pri výchove našich detí je najdôležitejšie to, čo deti vidia a naučia sa v rodine. Krab, ktorý chodí do boku, nemôže chcieť od svojho potomstva, aby chodilo rovno dopredu. Rodičia musia ukázať dobrý príklad. Pravé deti pochádzajú z pravých rodín. Pravda je vždy veľmi jednoduchá.
Najnáročnejším aspektom života v rodine je správna výchova detí. Deti plodíme z lásky a vychovávame ich v láske, ale deti nemusia vždy dospieť spôsobom, ako si to želajú ich rodičia. Čo je však horšie, súčasná materialistická kultúra deštruuje nepoškvrnené mysle mladých ľudí. Mladí ľudia, z ktorých by mali vyrásť zodpovední dospelí ľudia schopní veľkých skutkov, prepadajú drogám. Narkotické opojenie vedie človeka k strate kontaktu so svojou dušou. Mladým ľuďom, ktorí svoju dušu stratili, zostáva už iba cesta zločinu a sexuálnej nemorálnosti.
Počas obdobia dospievania si deti myslia, že všetko by sa malo točiť okolo nich, a teda majú tendenciu stavať sa proti všetkému, čo ich rodičia učia. Ak na to rodičia nezareagujú s porozumením, je možné, že dieťa sa vydá cestou egocentrických extrémov. Na druhej strane dospievajúce dieťa môže hlboko zasiahnuť čokoľvek, čo osloví jeho srdce. Tak napríklad v jeden jesenný deň dieťa uvidí, ako zo stromu hurmikaki, na ktorom nie je ani jediný list, odpadne zrelý plod. A dieťa, ktoré ani nechápe prečo, nejako pocíti, že to oslovilo jeho srdce, usmeje sa a pocíti radosť. Je to znak, že v jeho srdci žije Božia pôvodná povaha.
Ale ak dospievajúce deti začnú nadväzovať sexuálne vzťahy, vnímanie sa im zatemní a zníži sa súdnosť. Keď sa dospievajúci chlapec a dievča stretnú a začnú sa rozprávať, začervenajú sa, a dokonca sa im môže zrýchliť tep. Ak v danej chvíli ich mysle nebudú v súlade s Božím štandardom, nepochybne ich to posunie smerom k egocentrizmu a obaja stratia svoju schopnosť ovládať sa.
Počas obdobia dospievania sme každou bunkou svojho tela naširoko otvorení pre lásku, a to vo fyzickom tele aj v duši. Túžby našej mysle a túžby nášho tela sú určené tak, aby sa zjednotili a fungovali v jednote. Keď náš nos ochorie láskou, začneme mať radi vône, ktoré sme predtým nemohli strpieť. Keď láskou ochorejú naše ústa, začneme mať radi chute, ktoré sme predtým neznášali. Túžime počúvať celú noc príbehy lásky. Chceme sa dotýkať osoby, do ktorej sme zamilovaní. Práve počas tohto obdobia si dospievajúce deti začínajú myslieť, že na to, aby boli šťastné, im stačí mať s niekým milostný vzťah.
Avšak dvere lásky vymyslel Boh a tieto dvere by sa mali otvárať iba vtedy, keď na to dozrel čas. Deti musia pochopiť, že treba čakať na správny čas. Rodičia musia učiť svoje dospievajúce deti tieto veci veľmi dôsledne. Láska je proces, prostredníctvom ktorého dospievame, aby sme sa podobali Bohu. Napriek tomu, že nám okolitý svet tvrdí opak, láska nie je niečo, čo je možné si užívať, kedykoľvek si zmyslíme.
Počas dospievania môže mladý človek veľmi chcieť žiť podľa toho, čo videl v nejakom akčnom filme. Človek by si mohol položiť otázku - „A čo je na tom zlé?“ Zlé je to, že nezodpovedné skutky vedú ku skaze. Keď dieťa dospeje a nadobudne múdrosť a poznanie, je schopné kontrolovať sociálne a situačné okolnosti, v ktorých sa ocitá, a takéto konanie mu poskytuje skutočnú slobodu, čo však neplatí počas dospievania.
Prečo sa hovorí „Deťom nepatrí do rúk nôž“? Je to preto, lebo dieťa by začalo nožom mávať napravo, naľavo. Dieťa môže pochopiť, ako sa dá nožom rezať, ale ešte ho nevie používať, a preto ním bude rezať nekontrolovane. Môže dokonca porezať prsty svojej matky. Pretože deti si nedokážu úplne uvedomiť dôsledky, nože im do rúk nedávame.
Kombinácia toho, že rodičia nevychovávajú svoje deti k uvedomeniu si hodnoty čistoty, a skutočnosti, že deti sa stavajú proti svojim rodičom, vedie k rozpadu rodín. V dôsledku toho sa rozpadá spoločnosť a následne aj celé národy. A ľudstvo sa rúti do priepasti.
|
____________________
Zmenené ( 27.12.2013 )
|
|
|
|
|
|
