spacer
Federácia rodín za svetový mier

Federácia rodín za svetový mier
Rodina národov žijúcich v mieri môže vzniknúť jedine z národov rodín žijúcich v mieri.
- Rev. Son Mjong Mun

spacer
spacer
FEDERÁCIA RODÍN ZA SVETOVÝ MIER JE MEDZINÁRODNÉ ZDRUŽENIE RODÍN USILUJÚCE SA O ZREALIZOVANIE IDEÁLU PRAVEJ LÁSKY A VYTVORENIE SVETA MIERU A JEDNOTY PRE VŠETKÝCH ĽUDÍ.
spacer
Prihlásenie
Užívateľské meno

Heslo

Bezpečnostný kód
Bezpečnostný kód
Opíšte bezpečnostný kód
(Pozor: malé/VEĽKÉ písmo)

Zapamätať heslo
Zabudol/dla som heslo.
Zaregistrovať sa.
Návštevníci online
Hostia: 222
Štatistika
Počet návštev: 10479726
Hlavné menu
Vitajte
O portáli FFWP
Odporučiť stránku
Domovská stránka
Pridať k obľúbeným
Kontakt
O Federácii rodín
Vznik
Ciele
Stanovy
Aktivity
Osveta FFWP
Požehnanie manželstva
Dohodnuté manželstvá
Boží Princíp
Mierové posolstvá
Štyri veľké oblasti srdca
Význam manželstva
Manželstvo, rodina a spoločnosť
Rodina, manželstvo a rodičovstvo
Zásady šťastného rodinného života
Pravá spoločnosť
Historické rodiny
Ježišovo počatie
Homosexualita
Homosexuální styl
Zakladatelia FFWP
Zjavenia
Životopis
Úmrtie reverenda Muna
Hľadanie strateného mieru
Prejavy
Rodisko
Info projekty
Duchovný svet
Rodina a spoločnosť
Kórea

 
Vitajte arrow Historické rodiny

Pravá spoločnosť PDF Tlač E-mail
Vložil Administrator   
25.06.2013
____________________
Federácia rodín nie je organizáciou, ktorá existuje sama pre seba. Snaží sa iniciovať také kroky v spoločnosti, ktoré v nej nielen zvýšia povedomie o manželstve a rodičovstve, ale taktiež môžu viesť k zlepšeniu stavu manželstiev a rodín a života človeka ako takého. Tieto kroky sú súčasťou procesu smerujúceho k vytvoreniu pravej spoločnosti, ktorá je založená na morálnych a etických hodnotách prameniacich z pochopenia nezastupiteľnej hodnoty manželstva a rodičovstva pre život človeka a pre stav celej spoločnosti.

V tejto rubrike budeme prinášať podnety, ktoré by po náležitej príprave mohli byť zapracované do legislatívy a ktoré by odstránili diskrimináciu zodpovedných manželov a rodičov, pretože na následky vyplývajúce z nezodpovedného prístupu mnohých ľudí k manželstvu a rodičovstvu doplácajú predovšetkým tí zodpovední a v konečnom dôsledku celá spoločnosť.


Príprava na manželstvo a rodičovstvo

Aj keď sa to tak nemusí niekomu javiť, manželstvo nie je vyslovene súkromná a osobná vec. Je to taktiež spoločenská záležitosť, ktorá má obrovský dopad na celú spoločnosť. Na jej prítomnosť a taktiež na budúcnosť. Manželstvá písali históriu. Od manželstva závisí rodina, od rodiny spoločnosť. To, aký postoj zaujme človek k manželstvu a rodičovstvu, ovplyvňuje nielen jeho život, ale i jeho okolie a spoločnosť.

Postoj k manželstvu a rodičovstvu sa formuje u človeka už od narodenia v rodine, v ktorej vyrastá. Vo všeobecnosti sa formuje v tom prostredí, v ktorom vyrastá, pretože nanešťastie v súčasnom svete nie každé dieťa vyrastá v rodine. V určitom zmysle sa dá povedať, že tento formovací proces začína už od počatia. Vplyv stavu matky a okolia na plod zohráva v tomto procese významnú rolu.

Situácia v spoločnosti alarmujúco poukazuje na to, že ľudia vstupujú do manželstva nepripravení, nezrelí a nie sú schopní zvládnuť samotné manželstvo, nieto ešte rodičovstvo. Ako vyplýva z údajov Štatistického úradu SR (www.statistics.sk), v roku 2010 bolo uzavretých 25415 manželstiev, pričom sa rozviedlo 12015 manželských dvojíc. To znamená, že na 100 uzavretých manželstiev tak pripadlo 47 rozvodov. Hlavnou príčinou rozvodov je uvádzaná rozdielnosť pováh, názorov a záujmov, čo svedčí o plytkom a nezodpovednom prístupe k manželstvu. Je to smutná realita vzťahu nezrelých manželov, ktorý namiesto cesty upevňovania svojho vzťahu a budovania manželstva riešia svoje životné situácie útekom zo vzťahu. A v prípade manželov s deťmi si to najťažšie odnášajú deti, negatívny dopad rozvodu na ne je nespochybniteľný. Navyše rozvod dáva deťom zlý príklad v tom, že namiesto riešenia a prekonania problému je jednoduchšie od neho utiecť. Potom existuje vysoká pravdepodobnosť toho, že pokiaľ deti postihnuté rozvodom nestretnú vo svojom živote príklad fungujúceho manželstva, majú väčšie problémy vytvoriť trvalé manželstvo.

V súčasnosti neexistuje žiaden spôsob, ako minimalizovať pravdepodobnosť stroskotania uzatváraných manželstiev, pretože zosobášiť sa je veľmi jednoduché. Stačí splniť zákonom stanovené formálne podmienky a sobášu nestojí nič v ceste. Dokonca splodiť dieťa a stať sa biologickým rodičom je ešte jednoduchšie než zosobášiť sa. Na to, aby sa niekto stal rodičom, nepotrebuje splniť žiadne zákonné podmienky. Netreba na to ani žiadnu univerzitu, neriadený sexuálny pud sa o to postará. Tehotné tínedžerky to nanešťastie potvrdzujú. Z biologickej stránky je to veľmi jednoduchá záležitosť stať sa rodičom, ale to vôbec neznamená byť aj starostlivým rodičom a že dieťa bude vyrastať vo vhodných podmienkach.

Na druhej strane sú manželia, ktorí dieťa nemôžu mať a túžia si ho adoptovať. Realita je taká, že adopcie sú nesmierne komplikované. Je neskutočné, čím všetkým musí prejsť takýto bezdetný pár, aby splnil všetky adopčné podmienky a mohol si adoptovať dieťa. Aký to nepomer! Na jednej strane štát dbá na to, do akých pomerov sa adoptované dieťa môže dostať, no na druhej strane mu nezáleží na tom, do akých pomerov sa deti rodia. Splodiť dieťa do otrasných podmienok bez následnej zodpovednosti rodičov za ne nie je totiž žiaden problém. Ako môžu byť v takom prostredí zabezpečené základné práva dieťaťa? Štát vôbec neskúma situáciu manželov a pomery, do akých sa dieťa narodí. Až keď je najhoršie, situáciu začnú riešiť príslušné orgány. Nie je to už ale neskoro?

Niet pochýb o tom, že prevencia je účinnejšia a výhodnejšia než riešenie tragických následkov. Prečo potom štát nevyvíja aktivitu v tom, aby aj od budúcich manželov požadoval splniť určité kritériá, aby sa minimalizovala pravdepodobnosť rozvodu a príchodu detí do pre nich nevhodných podmienok? Ako si môžu ľudia vážiť manželstvo, keď ho môžu uzavrieť bez akejkoľvek námahy?

Manželmi sa stávame po uzavretí manželstva a rodičmi po narodení detí, no to z nás automaticky nerobí správnych manželov a rodičov. Manželstvo a rodičovstvo je určité umenie, ktorému sa však dá naučiť. Najlepšie od vlastných rodičov, no i zo strany odborníkov. Ak si predstavíme manželstvo ako auto, ktoré smeruje do určitého cieľa (založenie rodiny a výchova detí k morálnym a etickým hodnotám), tak prečo tak dôležité manželstvo nechať ľahkovážne riadiť tými, ktorí ledva dokážu zobrať zodpovednosť sami za seba, nie to ešte za manželstvo a rodičovstvo? Ak chceme riadiť auto, musíme zo zákona absolvovať autoškolu. Prečo neustanoviť povinnú prípravu na manželstvo a rodičovstvo, niečo ako manželstvoškolu? Stačí minimálna úprava a doplnenie Zákona o rodine, aby sa budúci manželia pripravovali prostredníctvom takejto manželskej a rodičovskej prípravy. Ak je človek ochotný investovať roky štúdia pre svoju kariéru, určite si nájde čas na to, aby sa venoval príprave na manželstvo a rodičovstvo, ktoré sú omnoho dôležitejšie.

Absolvovanie takejto prípravy by bolo podmienkou na samotné uzavretie manželstva a tým aj na príjem výhod, ktoré sú poskytované mladomanželom, na vyplácanie rôznych dávok súvisiacich s rodičovstvom a pod. Veď v súčasnosti nie je žiaden problém splodiť kvantum detí a žiť zo sociálnych dávok, pričom deti žijú v otrasných podmienkach. Okrem tejto podmienky v podobe prípravy by stálo na zváženie, či umožniť manželstvo alkoholikom, fajčiarom a užívateľom drog.

Spoločnosť má dostatok fundovaných odborníkov pre oblasť manželstva a rodičovstva, preto by nemal byť žiaden problém vytvoriť takýto program prípravy. Taktiež cirkvi by mohli prispieť svojimi skúsenosťami, hoci nanešťastie drvivá väčšina rozvedených manželstiev je spomedzi veriacich, ktorí by sa z podstaty svojej viery mali snažiť budovať harmonické manželstvo a vzorne vychovávať deti.

Prosperita spoločnosti je možná jedine vtedy, ak je spoločnosť založená na zodpovedných manželoch a rodičoch, ktorí hodnoty manželstva a rodičovstva odovzdávajú svojim deťom. Rodina má byť školou lásky a základných morálnych a etických hodnôt. Vytvorenie centier prípravy na manželstvo a rodičovstvo za účelom vedenia snúbencov k tomuto cieľu by bolo preto viac než efektívnym a zmysluplným vynaložením prostriedkov, pretože okrem prínosu pre snúbencov by to v konečnom dôsledku znamenalo nevyčísliteľný prínos pre celú spoločnosť.

Miroslav Rybár


Ochrana rodiny

Výrazným problémom súčasnej spoločnosti je relativizovanie morálnych a etických, trvale platných hodnôt, ktoré vychádzajú z rodiny. Napríklad, že muž je mužom a žena je ženou, že manželstvo je zväzkom muža a ženy a že rodina je založená na manželstve. Aby však nevznikali nedorozumenia, sú aj takéto samozrejmé veci uzákonené, čo je aj uvedené v aktuálnom znení zákona o rodine (36/2005 Z. z.). Je však súčasná zákonná ochrana manželstva a rodiny dostatočná v prostredí, v ktorom neustále silnejú tlaky na predefinovanie manželstva a rodiny a presadzovanie ľudských práv jednotlivcov ohrozuje samotnú podstatu a fungovanie rodiny?

Ochrana podstaty rodiny
Tlaky na predefinovanie manželstva a rodiny súvisia s účelových zdôrazňovaním človeka ako bytosti so samoúčelne existujúcou sexualitou. Človek však nie je charakterizovaný iba svojou sexualitou a tá nie je samoúčelná. Ani pohlavie neexistuje samoúčelne. Človek je buď mužom alebo ženou od splodenia a jedine zo vzťahu muža a ženy môže vzniknúť nový život, o ktorý sa majú s láskou, ako rodičia, postarať. Preto účelom sexuality má byť stretnutie dvoch rozdielnych pohlaví, ktorého výsledkom môže byť nový život, čím sa napĺňa podstata existencie muža a ženy stať sa rodičmi. Sexualita je v tomto zmysle iba jedným z aspektov človeka a prostredníctvom nej sa muž a žena stávajú rodičmi. Podstatou života človeka nie je teda iba sexuálne sa uspokojovať, ale vyjadriť svoju sexualitu v manželstve pre účel rodiny. K tomu sa však človek musí dopracovať a tým najzákladnejším formovacím prvkom v živote človeka je jeho rodina, no tá musí mať na to v spoločnosti vytvorené náležité podmienky.

Je dôležité si uvedomiť, že spoločnosť neexistuje pre napĺňanie rôznych sexuálnych túžob a chúťok jednotlivcov na úkor manželstva, rodiny a spoločnosti, ale preto, aby ľudia ako muži a ženy mohli náležite vyjadriť svoju sexualitu v manželstve a stať sa rodičmi. Nemá význam zaoberať sa sexuálnou orientáciou samou o sebe. Ale čím sa spoločnosť musí zaoberať, sú prejavy sexuálnej orientácie v spoločnosti. Napríklad polygamné manželstvá a snahy o takéto manželstvá sú neakceptovateľné, hoci sú vyjadrením heterosexuality. Aj v zákone o rodine je uvedené, že „manželstvo je zväzkom muža a ženy“. Prečo sa potom vôbec zaoberať niečím takým, čo je otvorene v rozpore proti tomuto ustanoveniu? Napríklad požiadavka na homosexuálne manželstvá a následne možnosť adopcií v takýchto manželstvách. Bola by to diskriminácia na základe sexuálnej orientácie? Nie. Ktokoľvek bez ohľadu na sexuálnu orientáciu by to požadoval, bolo by to v rozpore so zákonom. Problém je teda v tom, že aj keď zo zákona sú manželstvo a rodina jasne stanovené, v realite ochrana manželstva a rodiny neexistuje v dostatočnej miere, pretože paradoxne tí, ktorí sa snažia o homosexuálne manželstvá a adopciu detí do takýchto manželstiev, majú štátnu podporu na propagovanie týchto snáh. Preto by sa mohol napríklad ústavne zakotviť pojem manželstva a rodiny, poprípade náležite doplniť zákon o rodine tak, aby požiadavka a propagácia iných foriem ako zákonom stanoveného manželstva a rodiny nebola možná. Taktiež by nemala byť možná propagácia žiadnej sexuálnej orientácie, či už verejne alebo na školách a pod., pretože účelom spoločnosti nie je propagácia alebo podpora nejakej sexuálnej orientácie, ale ako je uvedené v zákone o rodine, ide o manželstvo, pričom „spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro“, a „hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí“.

Ochrana funkcie rodiny
V zákone o rodine je uvedené, že manželia „sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie“. Problémom je však to, že porušenie ustanovenia „byť si verní“ nie je nijako postihované. Prečo v takej dôležitej veci, akou je vernosť manželstva, neexistuje primeraný postih za neveru alebo propagáciu nevery, aby bolo jasné, že manželstvo neexistuje iba na papieri, ale hlavne na vernosti? Napríklad nemožnosť pôsobenia v štátnom systéme, veď štátni pracovníci by mali byť morálnym a etickým vzorom. Alebo finančná pokuta pre aktérov nevery.

Manželská nevera je vec osobného zlyhania a prejavom absolútneho egoizmu dotyčného človeka. Avšak čo robí spoločnosť pre to, aby nedochádzalo k neverám a tak k vytváraniu nezdravého rodinného prostredia? Prečo je potom možné, že v médiách sú beztrestne prezentované a propagované prípady nevery a následných rozvodov ako zdravého životného štýlu, keď je preukázané, že najlepším prostredím pre deti je láskyplná rodina s oboma rodičmi? Z tohto hľadiska by v médiách nemali byť uverejňované žiadne inzeráty s ponukou erotických služieb. Ako to, že vôbec existujú rôzne erotické salóny? A mnoho iných prípadov priameho a nepriameho ponúkania erotických a sexuálnych služieb. Takýmto spôsobom je verným manželom, ktorí sú rodičmi, podkopávaná autorita viesť svoje deti k vernosti v manželstve. Argument, že však rodičia majú dozerať na to, s čím sa ich deti stretnú, je nezmyslom, lebo deti by museli byť slepé a hluché, aby sa s niečím takým nestretli. Stačí vidieť televízne reklamy, stupídne seriály a reality show, reklamné pútače, fotografie v časopisoch, atď., ktoré sú plné erotických a sexuálnych narážok. Ako je možné, že obnažovanie sa na verejnosti je trestné, no prezentovanie nahoty s erotickým podtextom a sexuálnych scén v médiách nie? Aj sloboda prejavu musí mať určité hranice a má predovšetkým slúžiť k tomu, aby človeka a spoločnosť pozdvihovala, nie zadupávala do špiny nemorálnosti. Treba si uvedomiť, že pre rodičov je neskutočne ťažké v morálne a eticky narušenej spoločnosti vychovávať svoje deti k morálke a etike. A pritom je také jednoduché legislatívne obmedziť prezentáciu nemorálnosti z médií. Avšak to by naši legislatívci museli byť morálne založení, čo by mala byť základná podmienka pre ich kandidovanie a pôsobenie vo verejnom živote.

Individuálne verzus rodinné práva
V zákone o rodine je uvedené, že „rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti“. Nie teda jednotlivci, ale rodiny sú základom spoločnosti, no i tak právny systém ako taký je v podstate postavený na ľudských právach jednotlivcov, ktoré im umožňujú presadzovať a uspokojovať aj svoje egoistické sexuálne požiadavky na úkor rodiny a rodinne založených ľudí. Aby mohlo byť manželstvo a rodina skutočne zo zákona chránené, musia sa podniknúť také kroky, ktoré zabránia tomu, že dodržiavaním práv jednotlivcov bude deštruované manželstvo a rodina a následne samotná spoločnosť. Práva jednotlivcov nemôžu byť nadradené nad právo rodiny. To znamená, že spoločnosť musí vychádzať a stavať na právach rodiny založenej na manželstve a na ich základe špecifikovať práva jednotlivcov. To na jednej strane zabezpečí ochranu samotnej rodiny a na strane druhej povedie k vytvoreniu takej spoločnosti, ktorá nebude deštruktívne pôsobiť na rodinu, čím sa môže rodina i spoločnosť vzájomne rozvíjať.

Právnou ochranou rodiny budú zároveň chránené aj práva detí, pretože ich najzákladnejším právom je žiť vo svojej biologickej rodine. Potom nebude potrebné venovať sa pofidérnej juvenilnej justícii, ktorá je iba zdanlivým riešením problému týrania detí v rodinách. Ochrana detí totiž začína ochranou rodiny.

Miroslav Rybár


Diskriminácia za zodpovedný prístup k svojmu zdraviu

Hovorí sa, že zdravie je to najcennejšie, čo máme, no niektorí ľudia k nemu pristupujú, akoby bolo bezcenné. Je smutným faktom, že dokonca mnohí rodičia fajčia, pijú alkohol, užívajú drogy, čím ničia nielen svoje zdravie, ale aj zdravie svojich, v mnohých prípadoch ešte nenarodených detí. Vidieť tehotnú ženu alebo čerstvú mamičku s cigaretou nie je žiadna zvláštnosť. Okrem následkov na zdravie takéto správanie rodičov a iných dospelých ukazuje zlý príklad deťom. Je smutným javom vidieť učiteľky fajčiť počas hrania sa detí v areáli škôlky alebo počas prechádzky s deťmi. Alebo lekárov v areáli zdravotníckeho zariadenia. Koľko energie potom musia uvedomelí rodičia vynaložiť na to, aby si dieťa nebralo príklad od takýchto autorít, ktorými by určite mali byť!

Podľa Európskej komisie zomrie v EÚ v dôsledku fajčenia každý rok 700 000 ľudí a zdravotné náklady súvisiace s tabakom dosiahnu ročne zhruba 25 miliárd eur. V prípade Slovenska podľa nedávnych štatistík fajčí okolo 36 % populácie nad 15 rokov, pričom fajčenie skracuje život priemerne o 8 rokov. Okrem zdravotných následkov sú nezanedbateľné aj ekonomické straty. A to nielen pre samotných fajčiarov, ale aj pre celú spoločnosť. Pre ilustráciu, ak nejaký fajčiar, ktorý denne vyfajčí 20 cigariet v hodnote 2 eur, pričom začal fajčiť v 15 rokoch a dožije sa napríklad 60 rokov, prefajčí za život takmer 33 000 eur! Alebo ak niekto holduje alkoholu a denne prepije 1 euro, tak takto prepije takmer 16 500 eur. A v prípade užívateľa marihuany, ktorý denne prefajčí 5 eur, je to vyše 82 000 eur. Ak už takýmto ľuďom nezáleží na svojom zdraví a ani na svojich peňaženkách, prečo by na ich nezodpovedné správanie mali doplácať tí, ktorí sa o svoje zdravie starajú?

Zdravie má svoju cenu
Napriek rôznym snahám obmedziť a vytlačiť zdravie ničiace správanie zo spoločnosti sa doteraz neobjavilo také riešenie, ktoré by efektívnym spôsobom motivovalo ľudí k tomu, aby s ním skoncovali. Nasledujúci návrh priblíži, ako vytvoriť spravodlivý systém založený na postoji človeka k svojmu zdraviu.

Ako ukazuje realita, samotná osveta je účinná iba v prípade tých uvedomelých. Tí ostatní, ktorí si aj napriek poznaniu o škodlivosti fajčenia, alkoholu a drog ničia svoje zdravie a ohrozujú zdravie a život iných, potrebujú inú motiváciu. No ako to bolo v prípade americkej alebo sovietskej prohibície alkoholu, žiadne zákazy neodradili ľudí od toho, aby ho naďalej konzumovali. Práve naopak, existujúci dopyt spôsobil rozmach čierneho obchodu. Riešenie teda treba hľadať nie v striktnom zákaze, ale v nesení zodpovednosti za ničenie svojho zdravia.

To by mohlo existovať vo forme zvýšenia poistného na povinné verejné zdravotné poistenie. Tým, že existuje jednotný postup pri jeho výpočte pre všetkých bez ohľadu na to, či sa niekto o svoje zdravie stará alebo nie, tak ostatní ľudia doplácajú na tých, ktorí si zdravie vedome ničia. Ak by sa zaviedlo napríklad dvojnásobne vyššie poistné, už to je dostatočná ekonomická motivácia, ktorá môže viesť ľudí k prehodnoteniu svojho správania. Môže sa to zdať ako veľké zvýšenie, no ak majú ľudia na fajčenie, alkohol alebo drogy, budú musieť mať i na vyššie poistné alebo budú musieť s tým prestať. Pričom ak by niekto holdoval viacerým ničiteľom zdravia, kumulatívne by sa zvýšila sadzba odvodov. Tento systém by sa mohol rozšíriť aj o iné formy správania ohrozujúce zdravie napríklad obezita, promiskuita (šírenie pohlavných chorôb), atď.

Ako však stanoviť, koho by sa zvýšenie poistného týkalo? Najjednoduchším riešením sa zdá byť spôsob čestného vyhlásenia poskytnutého príslušnej zdravotnej poisťovni. V praxi by to napríklad znamenalo, že do určitého termínu by každý poistenec s občianskym preukazom podal čestné vyhlásenie o tom, že nie je fajčiarom, alkoholikom alebo narkomanom. Po tomto termíne by sa u ostatných poistencov automaticky zvýšilo poistné maximálnym zvýšením. V prípade krivého čestného vyhlásenia by hrozila pokuta.

Výhody pre celú spoločnosť
V dôsledku zvýšených odvodov by sa zvýšil príjem zdravotných poisťovní, čím by sa zlepšila finančná situácia v zdravotníctve. Na druhej strane, a to je cieľom, ak by sa teoreticky znížil počet ľudí ničiacich si zdravie na nulu, tak by existovalo oveľa viac finančných prostriedkov v zdravotníctve zo základného poistného, pretože by ich neodčerpávalo liečenie následkov spôsobených ničením si zdravia.

Zvýšenie poistného by tak bolo priamou motiváciou zmeniť svoj prístup k zdraviu. Ďalšou motiváciou by bol fakt, že zamestnávatelia, aby sa vyhli zvýšeným výdavkom v podobe platenia poistného za svojich zamestnancov, by uprednostňovali tých, ktorí si zdravie neničia. A keďže štát je tiež zamestnávateľom, tak by mal tento prístup uplatňovať ako pravidlo, inak by na platení poistného mrhal peniazmi daňových poplatníkov. Štát aj v iných prípadoch platí poistné za poistencov. V tomto prípade by sa časť navyše strhla napríklad z nejakej štátnej dávky.

Iným aspektom je skutočnosť, že ľudia zodpovední v otázkach zdravia sú zodpovední a zásadoví aj v iných oblastiach a preto sú ťažšie skorumpovateľní. Preto by sa mohla stanoviť podmienka, že verejné funkcie môžu vykonávať iba takíto ľudia.

Nie je to len súkromná záležitosť
Ďalšou možnosťou motivovania ľudí neničiť si zdravie je efektívne uplatňovanie existujúcej legislatívy, poprípade ju upraviť tak, aby fajčenie, pitie alkoholu, drogovanie nebolo možné na verejnosti a v určitých inštitúciách, pričom v prípade porušenia by bolo dôrazne postihované. Napríklad na zastávkach autobusovej dopravy je zakázané fajčiť, no fajčiari otravujú vzduch ostatným čakajúcim. Na detských ihriskách je to podobné. V obchodných centrách sa cigaretový dym šíri z „uzavretých“ priestorov. Podobné situácie sa dejú v areáloch zdravotníckych zariadení, vysokých škôl a univerzít. V študentských domovoch takisto.

V prípade študentov by takéto správanie mohlo byť dôvodom prerušenia štúdia, poprípade vylúčenia zo študentských domovov. Sprísnenie postihov na školách napríklad vo forme školy počas prázdnin alebo absolvovania psychologickej poradne by bolo účinnejšie ako iba zhoršená známka zo správania. Aj deti a mladiství sa musia naučiť zodpovednosti.

Tí, ktorí by v dôsledku tohto návrhu museli platiť vyššie poistné, sa môžu ohradiť, že je to diskriminácia. No nie je to diskriminácia, je to len nesenie zodpovednosti za svoje skutky. Ničenie si zdravia a ohrozovanie zdravia iných nie je súkromnou záležitosťou, ale má dopad na celú spoločnosť. Každý sa môže slobodne rozhodnúť, či sa tak chce správať alebo nie. Diskriminácia by bola na základe niečoho, čo je človeku dané, napríklad farba pleti. V skutočnosti sú diskriminovaní tí, ktorí sa o svoje zdravie starajú, pretože doplácajú na nezodpovedné správanie ostatných. Preto ak štátu naozaj záleží na zdraví svojich občanov, mal by aj napriek tlaku určitých lobovacích skupín vypracovať takú legislatívu, ktorá bude účinne motivovať ľudí nezačať alebo skončiť s ničením si zdravia.

Miroslav Rybár


Od konkurencie k spolupráci, od konfrontácie k harmónii

Po zmenách v Európe v roku 1989 sa mohlo zdať, že tie nastali preto, lebo demokracia, ako „dobrý systém“, zvíťazila nad komunizmom, „zlým systémom“. V realite ani jeden systém nie je ideálny a bolo tragédiou, že namiesto transformácie oboch systémov na všeobecne prospešný systém sa postkomunistické krajiny iba vrátili späť k nefungujúcej kapitalistickej demokracii založenej na konkurencii a konfrontácii. Dostali sa z blata do kaluže. V čom je podstata oboch systémov a prečo je zatiaľ vízia ideálnej spoločnosti iba víziou, hoci jej realizácia nie je problémom, bližšie objasňuje text z pripravovaného slovenského vydania knihy Boží princíp od reverenda Son Mjong Muna.

DEMOKRACIA A SOCIALIZMUS

Vek monarchie ustúpil veku demokracie. Účelom monarchie bolo vybudovať kráľovstvo, ktoré by mohlo podporiť Mesiáša a jeho vládu. Keď sa táto dispenzácia v období kresťanskej ríše neuskutočnila, Boh začal proces, ktorý monarchistickú spoločnosť nakoniec zvrhol a na jej miesto pozdvihol demokraciu, aby tak začal novú prozreteľnosť pre znovuvytvorenie samostatného národa pripraveného prijať Mesiáša.

Demokracia je založená na vláde ľudu; demokratická vláda je zložená z ľudu, riadená ľudom a slúži ľudu. Jej účelom je zničiť politický monopol monarchie, ktorá sa vzdialila od Božej Vôle, a vytvoriť nový politický systém, ktorý bude schopný uskutočniť cieľ prozreteľnosti obnovenia, teda prijať a podporovať Mesiáša ako Kráľa kráľov.

Ako môže demokracia naplniť tento účel? Počas dejín sa vďaka výhodám doby v prozreteľnosti obnovenia zvyšovala duchovná vnímavosť ľudí. Pôvodná myseľ ľudí reaguje na prozreteľnosť a hľadá náboženstvo, aj keď často nevie prečo. Ľudia nakoniec prijmú kresťanstvo, ktoré Boh pozdvihol na najvyššie náboženstvo. Týmto spôsobom sa dnešný svet zbližuje, aby vytvoril jednu kultúru založenú na kresťanských ideáloch.

S blížiacim sa záverom dejín sa vôľa ľudí prikláňa ku kresťanským hodnotám. Demokratické vlády, ktoré ostávajú verné vôli ľudu, tiež postupne viac uznávajú kresťanské hodnoty. Keď sa teda Mesiáš vráti do spoločnosti s rozvinutým kresťanským duchom, riadenej demokratickou vládou, bude môcť vytvoriť Božiu vládu na zemi za úprimnej podpory ľudí. To bude Nebeské kráľovstvo na zemi. Musíme pochopiť, že z hľadiska konečnej Božej prozreteľnosti vznikla demokracia preto, aby zničila satanské monopoly moci a na základe vôle ľudí obnovila nebeskú zvrchovanosť pod vedením navráteného Krista.

Demokratické hnutia, ktoré povstali proti absolutistickým monarchiám sedemnásteho a osemnásteho storočia, podnietili revolúcie v Anglicku, Amerike a Francúzsku. Tieto revolúcie zničili monarchie a vyústili do dnešnej demokratickej spoločnosti.

Vývoj dejín v oblasti náboženstva prešiel do štádia demokratického kresťanstva po tom, ako bolo v roku 1517 monarchistické kresťanstvo otrasené protestantskou reformáciou. Touto reformáciou demokratické sily v kresťanstve odstránili duchovné kráľovstvo, v ktorom mali výhradnú moc pápeži. Božou pôvodnou túžbou bolo zjednotiť kresťanskú ríšu s monarchistickým pápežským kresťanstvom a vytvoriť kráľovstvo, do ktorého by mohol prísť Mesiáš. Keď však pápeži nesplnili svoju zodpovednosť, muselo byť monarchistické kresťanstvo, nad ktorým mali plnú moc, odstránené. To bolo poslaním demokratického kresťanstva, podobne ako bolo poslaním politickej demokracie zničiť absolutistickú vládu svetskej monarchie. Po protestantskej reformácii sa teda otvorila cesta, aby ľudia mohli slobodne hľadať Boha na základe vlastného štúdia Biblie bez toho, aby potrebovali kňaza ako prostredníka. Ľudia už neboli vo svojom živote viery podriadení autorite iných ľudí, ale mohli slobodne hľadať vlastnú cestu viery. Demokratické kresťanstvo tak vytvorilo spoločenské prostredie, ktoré umožnilo všetkým ľuďom slobodne hľadať Krista v dobe jeho návratu bez ohľadu na spôsob jeho príchodu.

Podobne sa s rozvojom dejín ekonomiky objavovali socialistické ideály, ktoré podkopávali imperializmus a presadzovali demokratickú formu ekonomiky. Aj keď niektorí historici považujú prvú svetovú vojnu za vojnu, v ktorej imperialistické národy bojovali o kolónie, v skutočnosti sa čoskoro po jej skončení pozdvihol demokratický duch, ktorý začal oslabovať koloniálnu politiku. Po skončení druhej svetovej vojny sa veľmoci začali zbavovať svojich kolónií a oslobodzovať národy, ktoré boli pod ich nadvládou. Po páde imperializmu sa kapitalizmus začal rozvíjať do ekonomickej formy, ktorá presadzovala spravodlivú a všeobecnú prosperitu.

Je len prirodzené, že satanská ríša, ktorá dosiahla svoj vrchol v komunizme, presadzovala socializmus. Príčina spočíva v tom, že Satan sa neustále snaží vytvoriť nedokonalú napodobeninu Božieho plánu skôr ako Boh. Božím plánom je rozvinúť socialistickú ekonomiku, ktorá sa však podobou a obsahom úplne líši od štátneho socializmu, ktorý bol v skutočnosti vytvorený komunizmom.

Podľa Božieho ideálu stvorenia udeľuje Boh každému jedincovi rovnakú pôvodnú hodnotu. Podobne ako rodičia milujú všetky svoje deti rovnako, aj Boh túži poskytnúť príjemné prostredie a životné podmienky všetkým svojim deťom rovnakým dielom. Okrem toho v ideálnej spoločnosti by výroba, rozdeľovanie a spotreba mali mať medzi sebou rovnaké harmonické vzťahy, aké existujú medzi funkciami tráviaceho, obehového a metabolického systému v ľudskom tele. Nemalo by teda dochádzať k ničivej súťaživosti v dôsledku nadvýroby, ani k nespravodlivému rozdeľovaniu vedúcemu k nadmernému hromadeniu a spotrebe, ktoré sú v rozpore s účelom verejného blaha. Mala by existovať primeraná výroba nevyhnutného a užitočného tovaru, spravodlivé a dobre fungujúce rozdeľovanie tohto tovaru a rozumná spotreba v súlade s účelom celku. Podobne ako pečeň poskytuje zásobu živín pre ľudský organizmus, mali by byť zachované príslušné kapitálové rezervy, ktoré by zaistili plynulý chod celej ekonomiky.

Pretože ľudia sú stvorení preto, aby žili v ideálnej spoločnosti, pri hľadaní slobody a demokracie a pri ďalšom skúmaní svojej pôvodnej povahy sa budú určite snažiť o socialistický ideál. Platí to najmä v závere dejín prozreteľnosti, kedy sa tento ideál môže naozaj uskutočniť. Pretože táto prirodzená túžba pramení z hĺbky našej duše, v demokratickej spoločnosti bude aj politika, utváraná vôľou ľudí, vedená týmto smerom. Nakoniec bude vytvorená socialistická spoločnosť stelesňujúca Boží ideál. Raní kresťania v určitom zmysle žili podľa tohto ideálu, keď sa spoločne delili o všetky veci.

IDEÁL VZÁJOMNEJ ZÁVISLOSTI, SPOLOČNEJ PROSPERITY A VŠEOBECNE ZDIEĽANÝCH HODNÔT VERZUS KOMUNIZMUS

Výhody doby v Božej prozreteľnosti obnovenia podporovali rozvoj pôvodnej povahy človeka, ktorá sa v dôsledku Satanovho zásahu do ľudského života nemohla prejavovať. Ľudia reagujúci na najhlbšie podnety svojho srdca sa vždy horlivo snažili vytvoriť svet Božieho ideálu, v ktorom je naplnený účel stvorenia. V snahe vytvoriť socialistickú spoločnosť na nebeskej strane ich pôvodná myseľ viedla k ideálom vzájomnej závislosti, spoločnej prosperity a všeobecne zdieľaných hodnôt. Svet, v ktorom sa tieto ideály nakoniec uskutočnia, bude Nebeským kráľovstvom na zemi pod vedením navráteného Krista.

Pretože Satan vždy v predstihu napodobuje Božiu prozreteľnosť, satanská strana presadzovala „vedecký socializmus“ založený na teórii dialektického a historického materializmu a vytvorila komunistický svet. Teória historického materializmu tvrdí, že dejiny ľudstva začali prvotnopospolnou spoločnosťou a budú zavŕšené vytvorením ideálnej komunistickej spoločnosti. Zjavné omyly tejto teórie vyplývajú zo skutočnosti, že neberie do úvahy základnú príčinu historického vývoja. Keď Boh stvoril ľudí, prisľúbil, že vytvorí Nebeské kráľovstvo. Ale pretože Satan vytvoril s ľuďmi príbuzenské vzťahy skôr ako Boh, musel mu Boh dovoliť, aby prostredníctvom padlých ľudí vytvoril neprincípový svet ako prekrútenú napodobeninu ideálnej spoločnosti, ktorú sám zamýšľal na zemi uskutočniť. Týmto neprincípovým svetom, ktorý vytvoril Satan, je komunistický svet.

Dva druhy demokracie vznikli preto, aby mohla byť odstránená absolutistická monarchia a vláda mohla byť odovzdaná do rúk ľudí. Podobne sa na Božej strane objavili hnutia podporujúce ideály vzájomnej závislosti, spoločnej prosperity a všeobecne zdieľaných hodnôt a na satanskej strane sa zrodil komunizmus, aby spoločne odstránili ekonomické systémy, ktoré koncentrovali bohatstvo spoločnosti do rúk niekoľkých privilegovaných ľudí. Každé z týchto hnutí sa snažilo vytvoriť systém, ktorý by spravodlivejšie rozdeľoval bohatstvo medzi ľuďmi. Túžba po socializme na obidvoch stranách vznikla na základe úsilia ľudí v prozreteľnosti vytvoriť spoločnosť založenú na skutočne demokratickom ekonomickom systéme.

V dejinách západnej Európy vedených prozreteľnosťou obnovenia sa náboženstvo, politika a ekonomika, ako tri aspekty spoločenského života, vyvíjali oddelene, každý svojou vlastnou cestou vývoja. Ako môžu v dobe vyvrcholenia dejín prozreteľnosti dospieť do jedného spoločného bodu a položiť základ pre Druhý príchod Krista? Základná príčina ich oddeleného vývoja spočíva v rozdieloch medzi náboženstvom a vedou, ktoré sa snažia odstrániť ľudskú nevedomosť v oblasti duchovného a fyzického sveta. Aby sa cesty náboženstva, politiky a ekonomiky mohli spojiť a uskutočniť Boží ideál, musí sa objaviť nové vyjadrenie pravdy, ktoré dokáže úplne zjednotiť náboženstvo a vedu. Náboženstvo založené na tejto pravde povedie všetkých ľudí k tomu, aby sa v srdci zjednotili s Bohom. Takí ľudia vybudujú ekonomiku v súlade s Božím ideálom. To bude základ nového politického poriadku, ktorý uskutoční ideál stvorenia. Bude to mesiášske kráľovstvo vybudované na princípoch vzájomnej závislosti, spoločnej prosperity a všeobecne zdieľaných hodnôt.

____________________
Zmenené ( 28.12.2014 )
Hodnotenie čitateľov: / 0
SlabéVynikajúce 



< Pred.   Ďalšia >
spacer
Neprehliadnite
Žiadne udalosti
Na zamyslenie
Ak bolo Božou vôľou to, aby ľudia Ježiša prijali ako mesiáša a nasledovali ho, vďaka čomu by boli spasení, satan by sa podrobil, zaniklo by peklo a vytvorilo by sa Božie kráľovstvo,
ako potom mohlo byť zároveň Božou vôľou ukrižovanie Ježiša, následkom ktorého ľudia neboli spasení, satan sa nepodrobil, nezaniklo peklo a ani sa nevytvorilo Božie kráľovstvo?
Udalosti
október 2017
P U S Š P S N
2526272829301
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31 1 2 3 4 5
Ankety
Registrované partnerstvo
Ste za existenciu zákona o registrovanom partnerstve osôb rovnakého pohlavia na Slovensku?
% Možnosti:
87  nie
áno
je mi to jedno
Najnovšie
Najčítanejšie
Odkazovač


spacer