Poslanie náboženstva 21. storočia
(Úryvok z autobiografie reverenda Muna „Hľadanie strateného mieru“)
Dvadsiate storočie bolo obdobím prevratných zmien. Počas týchto sto rokov sa toho udialo viac ako za ostatné dve tisícročia. Bolo to storočie, v ktorom sa odohrali dve svetové vojny, komunizmus zažil ohromný rozmach a následne zanikol. Bolo to tiež storočie, keď sa ľudstvo obrátilo chrbtom k Bohu a nechalo sa pohltiť materializmom. Čo môžeme teda očakávať od dvadsiateho prvého storočia? Niektorí hovoria, že vedecký pokrok dokázal, že väčšina náboženstiev sú len povery, nevhodné pre moderný svet. Ja však tvrdím, že pokiaľ ľudia majú dušu a kým na tomto svete nezavládne mier, náboženstvo vždy malo a bude tu mať svoje miesto.
Čo je cieľom náboženstva? Jeho cieľom je vytvoriť Boží ideálny svet. Náboženstvá obracajú ľudí na svoju cestu preto, lebo chcú dostať pod Božiu zvrchovanosť čo najviac ľudí. Keby pod Božou zvrchovanosťou žili všetci, mali by sme tu svet mieru, ktorý by nepoznal nijaké vojny či rozdelenie. Konečným cieľom každého náboženstva by mal byť mier.
Boh stvoril tento svet na základe túžby po láske a mieri. Ak trváme na tom, že naše náboženstvo je tou jedinou cestou k spáse, a vyvolávame tým rozbroje, konáme proti Božej vôli. Boh chce, aby každý človek na svete pracoval pre mier, uzmierenie a spolužitie. Ak niekto tvrdí, že jeho či jej angažovanosť v cirkvi rozdeľuje jeho rodinu, bez váhania mu odpoviem, aby dal prednosť rodine. Náboženstvo je iba prostriedkom na vybudovanie Božieho dokonalého sveta, nie je samoúčelom.
Osudom človeka je zladiť dovedna všetky názory, ktoré sú momentálne protichodné. Filozofia, ktorá v budúcnosti určí smerovanie ľudstva, musí mať schopnosť spojiť všetky náboženské a filozofické smery. Je koniec časom, keď jedna krajina stála na čele a iné ju nasledovali. Končí sa tiež éra nacionalizmu.
Ak bude pokračovať vek, v ktorom sa ľudia združujú len podľa náboženstva alebo rasy, potom sa nevyhneme opakovaným vojnám a konfliktom. Je úplne nemožné, aby nastal vek mieru, ak nedokážeme prekročiť hranice kultúrnych zvykov a tradícií. Ani jedna ideológia, filozofia či náboženstvo, ktoré ovplyvňovali ľudstvo v predchádzajúcich obdobiach, nedokáže nastoliť mier a zjednotenie, také potrebné v budúcnosti. Potrebujeme novú ideológiu a filozofiu, ktorá prekračuje hranice budhizmu, kresťanstva a islamu. Po celý život som do zachrípnutia vyzýval ľudí, aby prekročili hranice vlastných denominácií, či dokonca aj samotných náboženstiev.
V dnešnom svete je približne dvesto krajín a každá z nich má vlastné štátne hranice, ktoré ich navzájom oddeľujú. No hranice oddeľujúce krajiny nemôžu existovať naveky. Tieto hranice môže preklenúť iba náboženstvo. Avšak náboženstvá, ktoré by mali ľudí spájať, sú namiesto toho samy rozdrobené na množstvo denominácií, ktoré sú pohltené vzájomnými spormi. Prepadli egoistickému mysleniu, ktoré uprednostňuje ich vieru alebo denomináciu pred ostatnými. Nevšímajú si fakt, že svet sa zmenil a nastáva nová éra - éra nezištnosti.
Nebude ľahké strhnúť múry, ktoré rozdeľovali náboženstvá celé tisícročia. Ale ak sa chceme presunúť do sveta mieru, musíme tieto múry odstrániť. Náboženstvá a ich denominácie musia ukončiť nezmyselné spory medzi sebou a musia nájsť neutrálny kompromis pre svoje odlišné názory a identifikovať konkrétne spôsoby, ako tento svet mieru podporiť. Aby ľudia mohli byť v budúcnosti šťastní, nebude im na to stačiť iba materiálny blahobyt. Je dôležité, aby sa konflikty medzi súčasnými ideológiami, kultúrami a rasami riešili prostredníctvom medzináboženského porozumenia a duchovnej harmónie.
Celý život apelujem na najrôznejších náboženských predstaviteľov, ktorých stretávam všade po svete: Po prvé, aby rešpektovali tradície iných náboženstiev a všemožne sa snažili predchádzať konfliktom a nezhodám medzi náboženstvami. Po druhé, všetky náboženské obce by mali vzájomne spolupracovať a spoločne by mali slúžiť svetu. Po tretie, predstavitelia všetkých náboženstiev by mali spolu vytvoriť štruktúru, ktorá by umožnila splniť naše spoločné poslanie - nastoliť vo svete mier.
Pravé oko existuje pre ľavé oko, a ľavé zasa pre pravé. Obidve oči existujú pre telo ako celok. To isté môžeme povedať o každom jeho orgáne. Nič neexistuje samo pre seba. Ani náboženstvo neexistuje samo pre seba, ale pre lásku a mier. Keď raz na celom svete nastane mier, náboženstvo už nebude potrebné; veď hlavným cieľom náboženstva je vytvoriť svet, kde budú všetci ľudia žiť v jednote, láske a mieri. To je Božia vôľa.
Nie je ľahké vytvoriť spoločnosť, v ktorej sú srdcia všetkých ľudí sebaobetavo nasmerované na mier. Jediná cesta, ako to dosiahnuť, je neustále vzdelávanie.
Preto sa venujem projektom v tejto sfére vzdelávania. Skôr, ako bola naša cirkev dostatočne silná, aby mohla stáť na vlastných nohách, sme založili umeleckú školu Sonhwa.
Škola je svätostánok, v ktorom sa vyučuje pravda. Aké sú tie najdôležitejšie pravdy, ktoré by sa mali v škole vyučovať? Na prvom mieste je spoznať Boha a uvedomiť si Jeho existenciu vo svete okolo nás. Tou druhou je poznať pôvod našej existencie, svoju zodpovednosť a ako si túto zodpovednosť splniť voči svetu. Treťou pravdou je naplniť zmysel nášho ľudského života a nevyhnutnosť vytvoriť pre ľudí ideálny svet. Tieto veci je však možné pochopiť iba vtedy, ak nás ich niekto bude dlhodobo učiť, s úprimným a obetavým úsilím.
Výchova a vzdelávanie sú dnes zamerané na vytvorenie spoločnosti, kde víťaz berie všetko, kde tí, ktorí dobehnú prví, získavajú ako odmenu monopol na šťastie. Toto nie je to, čomu by sa deti mali učiť. Výchova a vzdelávanie majú byť prostriedkami, ktoré nám pomôžu vytvoriť svet, kde všetci ľudia spoločne budú žiť v pokoji a blahobyte.
Filozofie a pedagogické metódy, ktoré sme používali do dnešných čias, treba nahradiť takými, ktoré podporujú vývoj ľudstva smerom k jeho spoločným cieľom. Keby Spojené štáty zamerali výchovu a vzdelávanie len na prospech vlastnej krajiny, a podobne Británia, ľudstvo by nečakalo nič dobré. Pedagógovia nesmú vyučovať deti, ako žiť sebecky, ale majú im vštepovať múdrosť, ktorá pomôže vyriešiť tie nespočetné sociálne problémy, zoči-voči ktorým dnes stojíme.
Ešte dôležitejšiu úlohu majú učitelia náboženstva. Učitelia náboženstva nemusia vyučovať zložité teórie a posilňovať v študentoch vedomie nadradenosti ich vlastného náboženstva. Namiesto toho by študentom mali odovzdať múdrosť, ktorá ich naučí milovať všetkých ľudí a budovať svet mieru. Mali by im vštepovať zásady obetavosti. Nemôžeme očakávať, že ľudstvo sa dožije šťastnej budúcnosti, ak v prvom rade učitelia náboženstva nenaučia našich potomkov princípy mieru. Ľudstvo je jednota bratov a sestier a svet je jedna rodina.
Najdôležitejšia múdrosť, ktorú ľudstvo potrebuje, pochádza z poznania Božieho srdca a Jeho ideálu. Z tohto dôvodu je úloha náboženstva naďalej dôležitá, a to najmä v 21. storočí, keď sa zdá, že veda a technika preberajú úlohu náboženstva a učia nás, ako funguje univerzum.
Náboženstvá na celom svete musia pochopiť konečný cieľ cesty, po ktorej ľudstvo kráča, a okamžite ukončiť všetky väčšie i menšie konflikty. Nemali by sa hádať iba preto, aby si uhájili vlastnú česť. Náboženstvá musia spoločne sústrediť svoju múdrosť, spojiť svoje sily a neúnavne budovať ideálny svet. Musia zabudnúť na staré spory živené nenávisťou a spoločne nachádzať pokojné riešenia.
Nezáleží na tom, koľko sme už toho pre mier vo svete urobili, vždy sa dá urobiť viac. Veriaci ľudia, ktorých úlohou je priviesť ľudstvo do ideálneho sveta, nesmú ani na okamih zabudnúť, že ich jediným pravým poslaním je byť apoštolmi mieru.
Informácie o knihe na http://www.federaciarodin.sk.
|
