|
Ranné obdobie života (časť prvá) |
|
|
|
|
Vložil Administrator
|
12.08.2012
____________________
|
Rodina, manželstvo a rodičovstvo
Ranné obdobie života
(časť prvá „Istota“)
Prvý rok života človeka je obdobím rýchleho rastu a vývoja. Rozvíja sa motorika, poznávacie schopnosti, zmyslove vnímanie, emócie. Dieťa sa však rodí na svet bezmocné a závislé, neschopné samostatne uspokojovať potreby pre svoj rast. Prostredníkom medzi ním a svetom je spočiatku hlavne jeho matka, osoba, ktorá sa o neho stará a s ktorou si vytvára špecifický vzťah.
Počas tehotenstva sú matka a dieťa jedným biologickým celkom. Po narodení sa od seba fyzicky oddeľujú, dieťa je však úplne odkázané na starostlivosť matky. Neuvedomuje si hranice vlastnej bytosti a z jeho pohľadu je matka jeho súčasťou. Citlivá matka približuje dieťaťu svet v podobe, ktorá je pre neho prijateľná. Takisto dieťa sa stáva súčasťou identity matky. Až po prvom polroku života dieťa nadobudne vedomie, že matka a ono samé sú rozdielne bytosti.
Dieťa komunikuje s matkou cez vyjadrovanie emócii. Hneď od narodenia dokáže dať najavo svoju spokojnosť či nespokojnosť. Tieto prejavy sa naďalej rozvíjajú, bábätko sa do konca druhého mesiaca prvý krát usmeje, do 4. mesiaca dokáže vyjadriť svoju radosť a postupne sa objavujú prejavy zlosti a po 5. mesiaci aj strach. Emočné prejavy sú prvým prostriedkom komunikácie, a to oveľa skôr ako sa naučí rozprávať. Platí to aj naopak. Bábätka vnímajú emócie druhých ľudí a vedia ich rozlíšiť a reagujú na ne. Už v 2.-3. mesiaci rozoznávajú výraz tváre a tón hlasu, dokážu vnímať aj svalové napätie, tepovú frekvenciu, rytmus dýchania a podobné prejavy signalizujúce emočný stav človeka, ktorý ich drží v náručí. Pozitívne emócie ich upokojujú a negatívne aktivizujú obranne reakcie.
Matka uspokojuje každodenné potreby dieťaťa, kŕmi ho, prebaľuje, stará sa o hygienu, spočiatku je zdrojom väčšiny podnetov. Uspokojuje tiež výraznú potrebu lásky dieťaťa. Vytvára sa medzi nimi silný citový vzťah charakteristický vzájomnosťou a potrebou fyzického kontaktu. Dieťa v ňom prežíva pocit istoty a bezpečia, a buduje si tak základnú dôveru voči okolitému svetu. Tento zážitok je základom pre ďalší pozitívny vývoj detskej osobnosti. Je to zdroj, z ktorého čerpá silu k prekonaniu ťažkostí a sklamaní. Od kvalitnej väzby s matkou sa vyvíja vnútorná stabilita dieťaťa a to ovplyvňuje všetky budúce vzťahy v jeho živote. Na vytvorenie takejto väzby musí byt matkina starostlivosť uspokojujúca, spoľahlivá a konzistentná. Znamená to, že tam, kde je matka vždy pre dieťa, to sa môže spoľahnúť, že jeho potreby budú naplnené.
V súčasnosti sú populárne staronové metódy v starostlivosti o bábätká v snahe poskytnúť im pocit bezpečia a silného citového naplnenia. Ide napríklad o šatky na nosenie bábätiek, spanie v jednej posteli s rodičmi, dojčenie na požiadanie, masáže novorodencov a dojčiat a podobne, ktoré majú pri správnom využívaní pozitívny prínos vo vzťahu dieťaťa a matky. Môžeme ich vnímať ako pomôcky či nástroje, ktoré môžu matke pomôcť nechať sa viesť prirodzeným materským inštinktom. Nemýľme si však uspokojovanie potrieb s rozmaznávaním.
Citovo chladná a ľahostajná matka nemôže byť zdrojom istoty. Ak dieťa nemá v rodine inú náhradnú osobu, môže trpieť citovou depriváciou - to je dlhodobým nedostatkom uspokojenia potreby lásky, srdečného a intenzívneho vzťahu. Navyše pri dlhodobom nedostatočnom prísune primeraných podnetov sa vyvinie celková psychická deprivácia. Býva príčinou porúch vo vývoji osobnosti. Postihuje väčšinu detí, ktoré od útleho veku vyrastajú v detských domovoch. Dieťa, ktoré nemá pre nikoho osobný význam a nie je nijakým človekom citovo akceptované a pozitívne hodnotené, ho nebude mať ani samé pre seba, bude neisté a dezorientované. Malé dieťa preberá názor matky, je pre ňu určujúci a je preň základ sebahodnotenia. Ak v tomto matka zlyháva, dieťa nemôže získať potrebnú skúsenosť potvrdzujúcu jeho hodnotu alebo prijateľnosť. Dôsledkom je nízke sebahodnotenie, v neskoršom veku nízka sebadôvera, pochybnosti o sebe. Môže byť príčinou ťažkostí dôverovať iným ľudom a neschopnosti nadviazať uspokojujúce a stabilné vzťahy, lebo taký vzťah v citlivom období svojho vývoja samé nezažilo.
Mgr. Dana Leka
Pokračovanie v budúcom čísle.
|
____________________
Zmenené ( 21.12.2012 )
|
|
|
|
|
