|
Editoriál - Viera verzus poznanie |
|
|
|
|
Vložil Administrator
|
28.12.2011
____________________
|
Editoriál
Viera verzus poznanie
Hovorí sa, „Kto stratil majetok, nestratil veľa, kto stratil slobodu, stratil mnoho, kto stratil vieru, stratil všetko.“ Ja si však myslím, že kto stratil vieru, našiel všetko.
Domnievam sa, že viera začína tam, kde končí poznanie. Ak niekto niečomu verí, to znamená, že niečo nevie naisto a je odkázaný iba veriť. Ak niekto niečo vie, má istotu a nepotrebuje tomu veriť. Viera je v tomto prípade prejavom neistoty, poznanie je istotou samou osebe. Napríklad osobne neverím v Boha, pretože viem, že existuje.
Viera vyplývajúca z nepoznania skutočnosti je snahou o vytvorenie určitej istoty, o ktorú sa môže človek oprieť. Ako poznanie napreduje, tak je takáto viera konfrontovaná. Ľudia spoznajú skutočnosť a buď sa ich viera potvrdila alebo sa ukázala ako neopodstatnená. V oboch prípadoch sa dá povedať, že stratili vieru, a navyše v druhom prípade, ak prijali poznanie, tak tá strata viery pre nich taktiež znamenala nájdenie skutočnej istoty. Preto som uviedol, že kto stratil vieru, našiel všetko, lebo našiel istotu. Samozrejme, takéto poznanie môže byť v tomto prípade veľmi zdrvujúce a preto býva strata viery vnímaná ako strata všetkého. Hlavne, ak človek veril nejakému nezmyslu. Ešte sa môže stať, že niekto odmieta poznanie a naďalej verí tomu svojmu, aj keď nezmyslu, ten síce svoju vieru nestratil a ani ju nikdy nestratí, ale to sa už asi vierou nazvať nedá.
Existuje potom taká viera, že ju poznanie neovplyvní? Domnievam sa, že jedine viera vyplývajúca z poznania. Takú vieru potom nie je možné stratiť. Napríklad verím, že ľudia niekedy dospejú k poznaniu o sebe samých a o Bohu a vytvoria spravodlivý, láskyplný svet, pretože viem, že je to v možnostiach a schopnostiach ľudí, avšak závisí to iba od nich. Želám si však, aby to bolo čo najskôr.
Miroslav Rybár
|
____________________
Zmenené ( 12.08.2012 )
|
|
|
|
|
