Zásady šťastného rodinného života
Zásada tretia: Aktívne uplatňujte predstavu výsledku
Predstavte si vcelku bežnú situáciu, ktorá má veľa možných analógií: dieťa vo veku piatich rokov vyberie z poličky džbán, postaví sa na stoličku ku dresu, napustí do džbána vodu a ako schádza zo stoličky s naplneným džbánom dolu, väčšiu časť vody vyleje na zem. Vtom vojde mama. Môže zareagovať rôzne. Jedna reakcia môže mať charakter hnevu, mama dieťa vyhreší, že vylialo vodu a je mokré. Druhá reakcia môže mať aj napriek nepriaznivosti situácie charakter záujmu (mama sa napríklad opýta, čo chcelo dieťa urobiť). V prípade prvej reakcie matky dieťa zneistie, bude zahanbené a prežije pocit viny. V prípade druhej reakcie mama dá priestor k vyjadreniu dieťaťa o motíve jeho konania, otvára matke možnosť výchovne dieťa sprevádzať k rozmýšľaniu o inej alternatíve dosiahnutia jeho túžby, či záujmu, spoločne umožňuje nájsť riešenie z nepriaznivej situácie, výsledkom čoho je, že dieťa prežíva pocit porozumenia, ocenenia a povzbudenia. Mama v druhom type reakcie urobila z nepríjemnej situácie pre dieťa bonus, výchovne mu umožnila podrásť bez citového strádania. To, čo mama efektívne zvládla v stave, keď mnohí z nás by reagovali hnevom či výčitkou, bolo, že konala s cieľom v mysli, čomu predchádzalo uvedomenie si faktu, že tento relatívne malý problém, ktorý vyvolá primárne negatívnu reakciu, spracovala tak, že dala do úzadia svoju emočnú reakciu na problém a sústredila sa na niečo významnejšie - na cieľ. Obaja, aj dieťa aj matka, mali z jej správania zisk. U dieťaťa reakcia mamy zvýšila jeho sebaocenenie a dôležitým ziskom bolo posilnenie vzťahu dôvery medzi ňou a dieťaťom.
Uvedený príklad je ilustráciou toho, že medzi podnetom a reakciou je potrebné mať na zreteli predstavu výsledku alebo cieľa, ktorý chce rodina vo všetkých úrovniach vzťahov dosiahnuť. Ak je vaša predstava cieľa v úrovni vzťahov stále prítomná, jasná a živá, má konkrétny obsah, iste ovplyvní všetky vaše rozhodnutia v smere od podnetu k reakcii. Správanie človeka a jeho reakcie sú funkciou jeho možností, nie podmienok, v ktorých sa aktuálne nachádza. Človek má schopnosť svoje emócie podriadiť cieľovým hodnotám. Človek nie je spôsobilý jednoznačne predpovedať to, čo sa po jeho reakcii stane, no má silu a moc určiť, ako sa prispôsobí novým podmienkam. Jedine on má silu a moc rozhodnúť, či aktuálne podmienky využije vo svoj prospech a možno aj v prospech ostatných, alebo sa nimi nechá negatívne ovplyvniť a negatívne svojou reakciou ovplyvní aj okolie. Človek má možnosť rozhodnúť sa žiť s predstavou cieľa, ktorému podriaďuje kontrolu nad sebou samým a vyberá tú alternatívu z možných spôsobov konania, ktorá je najviac v súlade s jeho cieľovým smerovaním.
V kontexte rodinného smerovania a cieľového zamerania možno hovoriť aj o rodinnej predstave cieľa či výsledku. Každý deň po tom, čo sa prebudíme, odporúčam vizualizovať si cieľ, výsledok, ku ktorému spejem v daný deň na úrovni rodiny. Uvedené samozrejme je výhodné aj v iných osobných prioritách - práca, vzťahy s priateľmi a podobne. Rodina je systémová entita, preto je nevyhnutné, aby individuálna predstava výsledku bola zjednotená s rodinnou predstavou výsledku. Rodinnú predstavu výsledku treba budovať v prvej úrovni na jednote manžela a manželky v predstave toho, kam by mala ich rodina smerovať a následne realizovať výchovný prenos na zvnútornení predstavy o rodinnom smerovaní u ich detí. Základom pre zvnútornenie rodinnej predstavy u detí je jednota skutkov a slov každého rodiča v napĺňaní rodinnej predstavy výsledku. Nejednotné predstavy výsledku jednotlivých členov rodiny, ako aj nesúlad vo verbálnych vyjadreniach rodičov o smerovaní a ich každodennými skutkami či činmi, sťažujú a až znemožňujú reálne predstavu výsledku rodiny ako systémovej entity dosiahnuť.
Som presvedčená, že pri konečnom bilancovaní úspechu na úrovni realizácie predstavy výsledkov je efektívny a úspešný ten človek a rodina, ktorý/á má na ceste od spracovania situácií k reakcii vždy v predstave krátkodobý či dlhodobý výsledok, ku ktorému sa zaviazal/a v podobe akéhosi vyjadrenia všetkých členov rodiny k tomu, čo chcú ako celok dosiahnuť, akými chcú byť a čo chcú pre naplnenie cieľa robiť.
spracovala doc. PaedDr. Marcela Verešová, PhD.
Pokračovanie v budúcom čísle.
|
