spacer
Federácia rodín za svetový mier

Federácia rodín za svetový mier
Rodina národov žijúcich v mieri môže vzniknúť jedine z národov rodín žijúcich v mieri.
- Rev. Son Mjong Mun

spacer
spacer
FEDERÁCIA RODÍN ZA SVETOVÝ MIER JE MEDZINÁRODNÉ ZDRUŽENIE RODÍN USILUJÚCE SA O ZREALIZOVANIE IDEÁLU PRAVEJ LÁSKY A VYTVORENIE SVETA MIERU A JEDNOTY PRE VŠETKÝCH ĽUDÍ.
spacer
Prihlásenie
Užívateľské meno

Heslo

Bezpečnostný kód
Bezpečnostný kód
Opíšte bezpečnostný kód
(Pozor: malé/VEĽKÉ písmo)

Zapamätať heslo
Zabudol/dla som heslo.
Zaregistrovať sa.
Návštevníci online
Hostia: 234
Štatistika
Počet návštev: 9825727
Hlavné menu
Vitajte
O portáli FFWP
Odporučiť stránku
Domovská stránka
Pridať k obľúbeným
Kontakt
O Federácii rodín
Vznik
Ciele
Stanovy
Aktivity
Osveta FFWP
Požehnanie manželstva
Dohodnuté manželstvá
Boží Princíp
Mierové posolstvá
Štyri veľké oblasti srdca
Význam manželstva
Manželstvo, rodina a spoločnosť
Rodina, manželstvo a rodičovstvo
Zásady šťastného rodinného života
Pravá spoločnosť
Historické rodiny
Ježišovo počatie
Homosexualita
Homosexuální styl
Zakladatelia FFWP
Zjavenia
Životopis
Úmrtie reverenda Muna
Hľadanie strateného mieru
Prejavy
Rodisko
Info projekty
Duchovný svet
Rodina a spoločnosť
Kórea

 
Vitajte arrow Rodina, manželstvo a rodičovstvo

Zásady šťastného rodinného života PDF Tlač E-mail
Vložil Administrator   
30.12.2009
____________________
Zásady šťastného rodinného života

V tomto cykle Vám ponúkneme prehľad zásad pre kvalitný a šťastný rodinný život, pričom primárne vychádzame z publikácie S. R. Coveya (Sedem zásad pre šťastný rodinný život) a doplňujeme ním formulované zásady o vlastné skúsenosti z psychologickej praxe.

Zásada prvá: Rodinná kultúra je kultúra „MY“

S pojmom kultúra rodiny sa spája predovšetkým vnútro, akási duša rodiny nadradená duši jej členov, klíma či domáce ovzdušie, kvalita, hĺbka a zrelosť vzťahov v rámci rodiny. Ide o vyjadrenie toho, ako členovia rodiny k sebe navzájom pristupujú, čo k sebe cítia, ako sa k sebe správajú, ako komunikujú a do akej miery sa vzájomne akceptujú a dôverujú si.

Ak hovoríme o krásnej rodinnej kultúre, tak tým myslíme priestor, v ktorom sa každý cíti bezpečne, spokojne, naplnený láskou, dôverou, porozumením, kde jednotliví členovia rodiny majú spoločné hodnoty a vieru, spoločne sa podporujú v napĺňaní cieľov reflektujúcich ich hodnoty a vieru, správajú sa k sebe v súlade so zákonmi vládnucimi životu, teda princípmi, ktoré možno označiť za univerzálne.

V momente vzniku rodiny, ktorá vzniká spojením dvoch dospelých ľudí - muža a ženy (a následne prírastkom detí), by sa mentalita a kultúra „JA“, ktorá bola dominantou dvoch indivíduí - muža a ženy, mala zmeniť na kultúru „MY“. Často môžeme vidieť manželstvá, kde spolužitie manželov pripomína skôr spolužitie dvoch slobodných ľudí, chýba tu zodpovednosť, ktorá sa spája nie s individuálnym konaním, smerovaním a uspokojovaním potrieb, ale je viazaná na spoločné ciele, konanie, smerovanie a uspokojovanie potrieb toho druhého. Kvalitné a krásne manželstvo by malo byť zrodom existencie mentality „MY“, výstupom aktu vôle dvoch ľudí, smerovaním k vzájomnosti, nemennej láske, intimite a záväzku. Prechod kultúry „JA“ ku kultúre „MY“ je posunom od nezávislosti k vzájomnej závislosti. Ide o veľmi ťažkú stránku rodinného života, ktorá si vyžaduje veľa investície a úsilia. Niektoré kultúry a filozofické prúdy kladú do popredia individuálnu slobodu, individuálne rozhodovanie, moc, okamžité uspokojenie. Takáto kultúra vytvára bariéry pre budovanie krásnej rodinnej kultúry, jej prioritou je zdôrazňovanie a uprednostňovanie osobných záujmov, zdôrazňovanie významu jednotlivca, často spájaného so sebectvom, sebaláskou, bezohľadnosťou voči potrebám a záujmom toho druhého. Je to kultúra, kde chýba život v podobe dávania bez podmienok, kde prichádza k vylúčeniu vzájomnosti a prijatia spoločných cieľov a spravidla výsledkom je začarovaný kruh krívd, prežívania bezzmyselnosti, nespokojnosti a nevyváženosti vzťahu minimálne na jednej strane (manžela alebo manželky).

Krásna rodinná kultúra je kultúrou „MY“ a odráža ducha vzájomnosti. Je to kultúra umožňujúca spoločne pracovať, spoločne sa rozhodnúť v otázke cieľov a smerovania rodiny, pohybovať sa smerom k naplneniu cieľa, uskutočňovať zmeny. Táto kultúra prameniaca z jednoty, vzájomnosti a spoločného smerovania, umožňuje vyvinúť mohutnú silu, schopnú vždy vás vrátiť k pôvodnému smeru, i keď príde k vychýleniu z cesty (choroba, problémy rôzneho charakteru).

Ak vaše šťastie pramení predovšetkým zo šťastia druhých, z pomoci a „žitia“ pre dobro druhých, potom si môžete byť istý, že ste prešli z mentality „JA“ ku mentalite „MY“. Kým sa nestane rodina tou prvoradou v živote, tento prechod od nezávislosti k vzájomnej závislosti sa spravidla ani neuskutoční. Je jednoznačné, že nijaká iná cesta životom ako cesta života plnohodnotnej a spolunažívajúcej rodiny nie je ovenčená radosťou, spokojnosťou, vyváženosťou a zmysluplnosťou v prežívaní všetkých jej členov, ako aj ich okolia. Oplatí sa preto rozhodnúť sa budovať takúto krásnu rodinnú kultúru s mentalitou „MY“.

spracovala doc. PaedDr. Marcela Verešová, PhD.


Zásada druhá: 5 ľudských podstát vo vzťahoch

Prvá podstata: Rozvážnosť
Táto schopnosť spočíva v rozhodnutí konať a správať sa vo vzťahu k partnerovi (ale aj v ostatných vzťahoch) na základe vybudovaných zásad a hodnôt, a nie na základe vplyvu aktuálnych a silných emócií alebo okolností. Táto spôsobilosť je založená na schopnosti kontrolovať svoju emocionalitu, túžby, pudy prostredníctvom mysle. Jedine človek má tzv. tlačidlo „stop“, ktoré mu dáva možnosť ovládnuť priestor medzi tým, čo sa udialo, teda medzi podnetom a jeho reakciou, teda tým, čo urobí alebo čo vysloví.

Činy a slová sú jedinečné a sú vaším dielom. Vy ste ich tvorcovia. Preto k tomu, aby ste k ich tvorbe pristúpili veľmi zodpovedne v každej, aj tej najemocionálnejšej situácii, je potrebné sebauvedomenie, teda schopnosť uvedomiť si to, čo je obsahom vášho prežívania. Toto sebauvedomenie nemôže za vás urobiť nikto iný, len vy.

My, ľudia, dokážeme pozrieť sa na svoje myšlienky, emócie, povzniesť sa a pozorovať svoj život z nadhľadu. Ak to urobíme, dokážeme cielene pracovať na zmenách a nápravách nášho chybného myslenia a konania.

Druhá podstata: Svedomie
Svedomie, ako morálny zmysel, ako prepojenie k podstate dobrého a zlého, nás upozorňuje na to, či naša myšlienka, naše správanie či slová boli správne alebo nesprávne. Svedomie nám dáva možnosť zhodnotiť, posúdiť naše skutky a je predpokladom k správnemu rozhodnutiu.

Svedomie je zdrojom energie, ktorá nás spája s najjemnejšími princípmi, ktoré fungujú v celom univerze. Sú obsiahnuté v našej ľudskej podstate. Náboženstvá, mudrci ale aj vedci rôznymi cestami objavujú túto podstatu. Našou zodpovednosťou je tieto zásady a princípy hľadať a spoznávať.

Tretia podstata: Fantazijná predstavivosť
Ide o schopnosť vizualizovať naše možné cesty v konaní. Prehodnocujte vaše predstavy a uvedomujte si takto v procese obrazotvornosti vaše možné cesty konania a správania s cieľom nájsť čo najprimeranejšiu reakciu pre rôzne situácie, ktoré sú teraz alebo aj tie, ktoré môžu prísť. Hľadajte tú najlepšiu cestu vopred. Predstavivosť vám umožní posúdiť vaše prežívanie, vaše Ja a porovnať ho s princípmi a zásadami tohto univerza.

Štvrtá podstata: Slobodná vôľa
Slobodná vôľa sa spája s vyjadrením moci konať. Slobodná vôľa je aktom rozhodnutia konať jedným alebo druhým smerom. Máte možnosť si vybrať konať v súlade s poznanými pravidlami a zásadami života alebo proti nim. Rozhodnutie v jednom i druhom smere má svoje dôsledky. Pre vašu podstatu je optimálne voliť v smere univerzálnych zásad (napríklad milovať, dávať a nečakať odmenu, atď.)

Umením slobody vôle je podriadiť svoje aktuálne impulzy tomu, k čomu v konečnom dôsledku smerujeme. Máme dar plávať aj proti prúdu svojich sklonov a naučených zvyklostí a podriadiť svoje aktuálne rozhodnutie tomu, čo nám poskytli predchádzajúce tri ľudské danosti: uvedomelosť, svedomie a fantazijná predstavivosť.

Skutočným umením vo vzťahoch je podriadiť svoje momentálne túžby, emócie, pudy vyššiemu rozmeru (napríklad rodine), pretože v konečnom dôsledku toto prináša silnejšiu energiu pre vaše Ja, než krátkodobé uspokojenie pudu či túžby orientovanej len na vaše osobné zisky.

Piata podstata: Zmysel pre humor
Humor je poľudšťovateľom a vyrovnávačom vo vzťahoch. Umožňuje uvedomiť si z pohľadu dlhodobej perspektívy malichernosť nezhôd a krívd. Skutočný humor (nie sarkazmus, ostrý či štipľavý humor) je prostriedkom toho, aby sme nedospeli k unáhlenej reakcii, poskytuje nám pozitívny, nevýbušný spôsob ako reagovať na dobré i zlé stránky každodenného života.

spracovala doc. PaedDr. Marcela Verešová, PhD.


Zásada tretia: Aktívne uplatňujte predstavu výsledku

Predstavte si vcelku bežnú situáciu, ktorá má veľa možných analógií: dieťa vo veku piatich rokov vyberie z poličky džbán, postaví sa na stoličku ku dresu, napustí do džbána vodu a ako schádza zo stoličky s naplneným džbánom dolu, väčšiu časť vody vyleje na zem. Vtom vojde mama. Môže zareagovať rôzne. Jedna reakcia môže mať charakter hnevu, mama dieťa vyhreší, že vylialo vodu a je mokré. Druhá reakcia môže mať aj napriek nepriaznivosti situácie charakter záujmu (mama sa napríklad opýta, čo chcelo dieťa urobiť). V prípade prvej reakcie matky dieťa zneistie, bude zahanbené a prežije pocit viny. V prípade druhej reakcie mama dá priestor k vyjadreniu dieťaťa o motíve jeho konania, otvára matke možnosť výchovne dieťa sprevádzať k rozmýšľaniu o inej alternatíve dosiahnutia jeho túžby, či záujmu, spoločne umožňuje nájsť riešenie z nepriaznivej situácie, výsledkom čoho je, že dieťa prežíva pocit porozumenia, ocenenia a povzbudenia. Mama v druhom type reakcie urobila z nepríjemnej situácie pre dieťa bonus, výchovne mu umožnila podrásť bez citového strádania. To, čo mama efektívne zvládla v stave, keď mnohí z nás by reagovali hnevom či výčitkou, bolo, že konala s cieľom v mysli, čomu predchádzalo uvedomenie si faktu, že tento relatívne malý problém, ktorý vyvolá primárne negatívnu reakciu, spracovala tak, že dala do úzadia svoju emočnú reakciu na problém a sústredila sa na niečo významnejšie - na cieľ. Obaja, aj dieťa aj matka, mali z jej správania zisk. U dieťaťa reakcia mamy zvýšila jeho sebaocenenie a dôležitým ziskom bolo posilnenie vzťahu dôvery medzi ňou a dieťaťom.

Uvedený príklad je ilustráciou toho, že medzi podnetom a reakciou je potrebné mať na zreteli predstavu výsledku alebo cieľa, ktorý chce rodina vo všetkých úrovniach vzťahov dosiahnuť. Ak je vaša predstava cieľa v úrovni vzťahov stále prítomná, jasná a živá, má konkrétny obsah, iste ovplyvní všetky vaše rozhodnutia v smere od podnetu k reakcii. Správanie človeka a jeho reakcie sú funkciou jeho možností, nie podmienok, v ktorých sa aktuálne nachádza. Človek má schopnosť svoje emócie podriadiť cieľovým hodnotám. Človek nie je spôsobilý jednoznačne predpovedať to, čo sa po jeho reakcii stane, no má silu a moc určiť, ako sa prispôsobí novým podmienkam. Jedine on má silu a moc rozhodnúť, či aktuálne podmienky využije vo svoj prospech a možno aj v prospech ostatných, alebo sa nimi nechá negatívne ovplyvniť a negatívne svojou reakciou ovplyvní aj okolie. Človek má možnosť rozhodnúť sa žiť s predstavou cieľa, ktorému podriaďuje kontrolu nad sebou samým a vyberá tú alternatívu z možných spôsobov konania, ktorá je najviac v súlade s jeho cieľovým smerovaním.

V kontexte rodinného smerovania a cieľového zamerania možno hovoriť aj o rodinnej predstave cieľa či výsledku. Každý deň po tom, čo sa prebudíme, odporúčam vizualizovať si cieľ, výsledok, ku ktorému spejem v daný deň na úrovni rodiny. Uvedené samozrejme je výhodné aj v iných osobných prioritách - práca, vzťahy s priateľmi a podobne. Rodina je systémová entita, preto je nevyhnutné, aby individuálna predstava výsledku bola zjednotená s rodinnou predstavou výsledku. Rodinnú predstavu výsledku treba budovať v prvej úrovni na jednote manžela a manželky v predstave toho, kam by mala ich rodina smerovať a následne realizovať výchovný prenos na zvnútornení predstavy o rodinnom smerovaní u ich detí. Základom pre zvnútornenie rodinnej predstavy u detí je jednota skutkov a slov každého rodiča v napĺňaní rodinnej predstavy výsledku. Nejednotné predstavy výsledku jednotlivých členov rodiny, ako aj nesúlad vo verbálnych vyjadreniach rodičov o smerovaní a ich každodennými skutkami či činmi, sťažujú a až znemožňujú reálne predstavu výsledku rodiny ako systémovej entity dosiahnuť.

Som presvedčená, že pri konečnom bilancovaní úspechu na úrovni realizácie predstavy výsledkov je efektívny a úspešný ten človek a rodina, ktorý/á má na ceste od spracovania situácií k reakcii vždy v predstave krátkodobý či dlhodobý výsledok, ku ktorému sa zaviazal/a v podobe akéhosi vyjadrenia všetkých členov rodiny k tomu, čo chcú ako celok dosiahnuť, akými chcú byť a čo chcú pre naplnenie cieľa robiť.

spracovala doc. PaedDr. Marcela Verešová, PhD.


Zásada štvrtá: Osobné priority alebo najdôležitejšie veci na prvé miesto

Väčšina ľudí pri formulovaní svojich priorít dáva na prvé miesto rodinu, partnerský vzťah, dokonca vyššie ako osobné zdravie. V súčasnej dobe, plnej hektickosti, časového stresu, sa napriek tomu ľuďom stáva, že pri obzretí sa za predchádzajúcim týždňom či mesiacom si uvedomia, že tieto najpodstatnejšie hodnoty posunuli na druhé, tretie alebo až na ďalšie miesto. Takéto obhliadnutie sa späť prináša človeku nespokojnosť, negatívne emócie, ktoré sa ešte zintenzívňujú, keď si človek uvedomí fakt, aké to má následky. Väčšina ľudí si uvedomuje, že medzi tým, na čom im najviac záleží, a ich každodenným životom je veľká medzera.

Najviac za zväčšenie medzery zodpovedá vnútorný konflikt medzi prioritou rodiny či manželstva a potrebou práce spojenou s časom stráveným v zamestnaní či venovaným kariére. Nahliadnite však do svojho vnútra a porozmýšľajte o tom, že vaša úloha v zamestnaní je len dočasná, často nestabilná, končí odchodom do dôchodku alebo aj skôr z rôznych dôvodov a vaše miesto nahradí niekto iný. V práci ste nahraditeľní. V rodine to neplatí. Vaša úloha v rodine nikdy nekončí, najprv ste plnili výlučne úlohu partnerskú, neskôr k nej pribudla úloha rodičovská, následne úloha starých rodičov. Vaša úloha neskončí z aspektu vášho rodu nikdy, aj keď sa váš život na zemi ukončí. Rodina je jedna z mála nemenných úloh v živote človeka, možno dokonca povedať, že je to jediná stála priorita, v žití ktorej má človek vždy podstatnú úlohu.

Človek si v každom momente svojej existencie môže vybrať a rozhodnúť sa pre život zameraný na dočasnú prioritu alebo investuje podstatu svojho bytia na podriadenie dočasných úloh centrálnej a základnej priorite - rodine. Ak sústredí svoj život na dočasné či premenlivé priority, sám dovoľuje, že jeho osobná truhlica zostáva nevyužitá pre jeho stálu a centrálnu prioritu a sám sa tak okráda o skutočné bohatstvo svojho života, a to o hlbokú životnú spokojnosť a nadobudnutie zmyslu, ktorý prinášajú kvalitné osobné blízke vzťahy, ktoré najintímnejšie človek prežíva v rodine. Oplatí sa do ich budovania investovať viac času ako do budovania a rozvoja druhoradých či treťoradých hodnôt.

Často sa ľuďom vo vrcholnej starobe alebo na smrteľnej posteli stáva, že im je najviac ľúto za vecami, ktoré neurobili v rodine. Nespomínajú na to, čo neurobili počas svojej kariéry a podobne, trápia ich a až do posledných chvíľ pred konečným výdychom a investujú energiu do vyriešenia sporov v rodine, hľadajú zmier v rodine, prosia o lásku medzi príbuznými a cítia oslobodenie, keď nastáva zmierenie, odpustenie, uznanie či ospravedlnenie. To im vnáša do duše pokoj a uvoľnenie. Pýtam sa preto, prečo nechceme pochopiť prioritu rodiny medzi ostatnými hodnotami ešte v čase, keď je človek viac aktívny, v čase, keď vstupuje do manželského zväzku, v čase, keď sú jeho deti malé, keď z aspektu rodiny buduje - vychováva, rozvíja, sprevádza rastom?

Hoci si väčšina ľudí uvedomuje prioritné postavenie rodiny alebo ju chce posunúť do popredia, má reálny problém prepojiť odhodlanie s reálnymi skutkami. Kým však nevytvoria hlboký citový vzťah k tejto priorite a záväzok voči nej, ktorý je silnejší ako všetky vonkajšie vplyvy každodenného života, nepodarí sa im rodinu reálne ako prioritu vnímať. Namiesto toho ich budú denne vykoľajovať a odťahovať iné veci.

Je pomerne ľahké podľahnúť zvodom pracovne zameraného prostredia s perspektívou zlepšenia životnej úrovne rodiny, no výsledok býva často taký, že sa rodičia, manželia stávajú rukojemníkmi práce, znásilňujú svoje svedomie a presvedčujú sami seba, že nemajú na výber. To je ale veľký omyl a racionálna lož voči svojmu svedomiu, výsledok racionalizácie. Možnosť výberu majú ľudia vždy a za akýchkoľvek okolností. Vždy a za akýchkoľvek okolností je potrebné si uvedomiť, že nie cena a hodnota práce, ale cena a hodnota rodiny je „nezjednateľná“.

spracovala doc. PaedDr. Marcela Verešová, PhD.


Zásada piata: Tri kvality ako základ dobrého ovzdušia a spolupráce v rodine

V zásade piatej prepájame tri samostatné kvality, ktoré sú nevyhnutné pre to, aby rodina vytvorila kvalitné spoločenské ovzdušie a synergiu. Predstavte si rodinu ako riadiacu kabínu elektrárne. Ak by v nej panoval nepokoj, súperenie, hádky, roztržky či napätie, jednoznačne by to ohrozovalo chod tejto elektrárne a v konečnom dôsledku by to ohrozilo nielen všetkých riadiacich členov, ale aj ostatných v dosahu mnohých kilometrov. Členov rodiny možno prirovnať k členom tejto riadiacej kabíny.

Prvá kvalita, významná pre vybudovanie dobrej klímy pre fungovanie všetkých členov rodiny, vychádza z vízie toho, že vyhrať má každý. V situácii, kedy máme v rodine opozičné názory na riešenie nejakej veci alebo prichádza ku konfrontácii, stačí, ak bude aspoň jeden zo zúčastnených rozmýšľať spôsobom, že vyhrať by mali obaja, respektíve všetci. Táto čarovná zmena postoja založená na osobnom presvedčení o účelu celku je základom pre spoluprácu, bez ktorej by dobrá klíma v rodine nemohla byť vytvorená.

K tomu, aby sa toto rozhodnutie o výhre oboch, respektíve všetkých, pretransformovalo do vyššej úrovne, je nevyhnutné, aby ten, ktorý sa k tomuto rozhodnutiu a postoju „výhry oboch“ dostal, začal ako prvý hľadať porozumenie. V praktickej podobe to znamená, aby dotyčný člen rodiny začal hľadať cestu a formu, ako vyhovieť potrebám, záujmom, starostiam toho druhého. Cestou je teda najprv sa snažiť porozumieť a až potom hľadať porozumenie pre seba, pre vlastné potreby, teda byť pochopený. V uvedenej kvalite sa skrýva schopnosť vystúpiť z vlastného prežívania, opustiť ho a vstúpiť do srdca, myslenia a komplexného prežívania toho druhého.

Cieľovým výsledkom alebo treťou kvalitou je synergia, ktorá je ovocím predchádzajúcich dvoch kvalít. Je to zisk zameraný na spoločné nové riešenie - tretia cesta, ku ktorému sa dopracuje rodina alebo jej dvaja členovia spoločne. Vytráca sa tu aspekt „je to po mojom“ alebo „je to po tvojom“, ale vzniká lepší a kvalitatívne vyšší spôsob riešenia či pristúpenia k vzniknutej situácii. Táto tretia kvalita, dôležitá pre vybudovanie dobrého ovzdušia v rodine, si ale na rozdiel od predchádzajúcich dvoch nevyhnutne vyžaduje aktivitu oboch. Jej podstatou je tvorivý prístup k výsledku založený na spôsobe myslenia, cítenia a porozumenia, ktorý je prospešný pre oboch, ku ktorému ste sa dopracovali pri tvorbe predchádzajúcich dvoch kvalít. Podstatou synergie je spolupráca, súčinnosť, spolupôsobenie, spoluovplyvňovanie smerujúce k jednému výkonu, jednému aktu, jednému konečnému produktu alebo cieľu.

Tieto tri kvality sú zároveň tromi krokmi, ktoré v postupnosti, ako sme ich uviedli, predstavujú zdanlivý postup od rozdelenia ku vzájomnému splynutiu na vyššej úrovni, vedú k tomu najúžasnejšiemu čaru rodiny - k schopnosti vytvárať niečo spoločne, prinášať také pohľady, riešenia a myšlienky, ktoré prekročia rozmer individuálneho myslenia a tvorby. Tieto tri kvality vytvárajú pre členov rodiny aj špeciálny bonus, ktorým je morálna autorita vznikajúca spojením vzájomnej úcty, rešpektovania prežívania toho druhého, porozumenia a tvorivej spolupráce. Tieto kvality prekračujú hranicu kvality vzťahov a predstavujú podstatu rodiny, ktorá je posunom od osobného Ja k rodinnému alebo spoločnému My.

spracovala doc. PaedDr. Marcela Verešová, PhD.


Zásada šiesta: Vzájomná závislá obnova v rodine ako predpoklad zlepšovania jej kvality

Rodina a vzťahy v rodine sú živým „organizmom“, ktorý vyžaduje nepretržitú investíciu, aby mohol kvalitatívne rásť a postupovať na kvalitatívne vyššiu úroveň. Aj na individuálnej rovine, ak sa človek nestará o svoje telo, o svoju dušu, o svoj sociálny život, tak jeho zdravie vo všetkých aspektoch (fyzické, psychické, sociálne a duchovné) bude upadať a postupne, krok za krokom, sa rozpadávať. Podobne aj rodina je takýmto organizmom, kde jednotlivé systémy jeho tela a duše sú vyjadrené jeho členmi, a vyžaduje si vzájomnú obnovu, ktorá môže mať charakter nezávislosti alebo vzájomnej závislosti vo všetkých jej štyroch oblastiach: fyzickej, psychickej, duchovnej a sociálnej.

Každodennou nezávislou obnovou vo všetkých štyroch oblastiach človek prispieva k budovaniu individuálnych možností:
1. rozvíja a obnovuje telo cvičením, zdravou životosprávou, osobnou hygienou a pod.,
2. rozvíja a obnovuje svoju psychiku tým, že číta, prijíma informácie, spracováva ich premýšľaním, rozvíja svoje nadanie, osvojuje si nové vedomosti, zručnosti, prežíva a riadi svoje emócie a city, vytvára tvorivé predstavy a pod.,
3. rozvíja a obnovuje svoj duchovný rozmer tým, že medituje, zaoberá sa vyššími existenciálnymi aspektmi svojho bytia, číta duchovnú literatúru, rozvíja svoj charakter a pod.,
4. rozvíja a obnovuje svoj sociálny profil osobnosti tým, že investuje energiu do budovania sociálnych vzťahov, do služby iným, bezpodmienečne prijíma druhých (prijíma ich bez kladenia podmienok), je empatický, dokáže empaticky počúvať a je schopný vytvárať synergiu.
Všetky tieto činnosti spojené s osobnou nezávislou obnovou majú pôvod vo vnútri človeka, sú stimulované len vnútornými pohnútkami, ktoré nevychádzajú z porovnávania sa s inými ľuďmi.

Každú osobnú obnovovaciu aktivitu možno robiť spoločne, čo prispieva k posilneniu vzájomných väzieb medzi členmi rodiny a zvyšuje intimitu medzi členmi rodiny. Tak, ako individuálny člen rodiny realizuje svoju obnovu a je k nej motivovaný, aj obnova rodiny je spojená s investíciou do uvedených štyroch oblastí:
1. fyzickej, v rámci ktorej členovia rodiny sa spoločne venujú športovým aktivitám, aktívne trávia spolu voľný čas, vyjadrujú svoj vklad a očakávania v oblasti finančných či fyzických prínosov do rodinného života,
2. psychickej, spojenej so spoločným uspokojovaním psychických potrieb jej členov, diskutovaním o problémoch, hľadaním spoločných riešení situácií a problémov, a pod.,
3. duchovnej, spojenej s existenciálnym a duchovným smerovaním, vytyčovaním spoločných cieľov a spôsobov ich napĺňania, spoločným čítaním duchovnej literatúry a diskutovaním o nej, a pod.,
4. spoločenskej, vyjadrenej vzájomným oceňovaním, vyjadrovaním bezpodmienečnej lásky, pomoci, budovaním dôvery a intimity, spojenej so spoločným trávením voľného času a pod.

Všetky uvedené oblasti investície do rodiny spájame so vzájomnou závislou obnovou rodiny, lebo jej realizácia si vyžaduje vzájomnosť v rozhodovaní a vo vlastnej investícii, nie je regulovaná len smerom zvnútra, ale je riadená aj smerom zvonka, od ostatných členov rodiny. Individuálna nezávislá obnova prispieva k individuálnemu rastu, avšak nie je zárukou obnovy rodiny, práve naopak, môže aj brzdiť rozvoj rodiny. Naopak vzájomná závislá obnova rodiny je cestou, kedy rodina aktívne vytvára tradíciu rodiny, posilňuje vzťahy a väzby medzi jej členmi a prináša uspokojenie pre všetkých jej členov.

spracovala doc. PaedDr. Marcela Verešová, PhD.


Zásada siedma: Na zmysel a princípy orientovaný rodinný systém (časť prvá „Byť vzorom“)

Ak hovoríme o kvalite rodiny, o jej úspechu či stabilite, je nevyhnutné prejsť od pólu „prežitia“ k pólu „nájdenia zmyslu“. Toto je celoživotnou náročnou prácou vo vzťahu k partnerovi/partnerke ako i deťom. Ak sa človek stane rodičom, prirodzene túži zlepšiť svoju rodinu, na nižšej úrovni zabezpečiť ju hmotne (zabezpečiť bývanie, jedlo, oblečenie a pod.), na strednej úrovni uspokojiť sociálne a kultúrne potreby jej členov (dať vzdelanie, poskytnúť kultúrne vyžitie, rozvinúť talent a podobne) a na najvyššom stupni zabezpečiť jej psychické a duchovné potreby (napríklad dať bezpodmienečnú lásku, istotu a bezpečie, rozvinúť ducha, charakter).

Každý rodič počas plnenia misie rodiča postupuje po akejsi trase prerodu a rozvoja seba a rodiny z nižšej úrovne na vyššiu. Túto trasu možno prirovnať k stromu, ktorého korene predstavujú dôveryhodnosť, ktorej podstatou je spôsobilosť „byť pozitívnym vzorom“. Kmeň predstavuje vzťah úcty a ohľaduplnosti, ktorého podstatou je spôsobilosť sprevádzať druhého človeka jeho rastom a poskytovať mu rady a seba ako spoločníka. Nasleduje úroveň konárov, ktorá predstavuje prispôsobenie štruktúr a systému rodiny poslaniu, teda tomu, čo je cieľom a smerovaním či zmyslom rodiny. Poslednou úrovňou je úroveň listov a plodov, ktoré predstavujú úlohu rodiča ako učiteľa, ktorý riadi vývin dieťaťa a členov rodiny k integrite, teda k sústredeniu okolo harmonického súhrnu všeobecných, nadčasových a platných zásad či princípov, ktoré sú spojené so zmyslom bytia a zmyslom rodiny ako celku.

Korene sú pevným základom stromu. Strom, ktorý má silné korene vrastené hlboko do zeme alebo široko rozvetvené, odolá nepriazni počasia, búrkam či veterným smrštiam a zároveň je schopný prijímať väčšou plochou potrebnú výživu, čo mu umožňuje mať nádhernú korunu, listy a plody. V rodinnom systéme je touto bázou vzor rodiča - matky a otca pre dieťa (no zároveň aj manžel/manželka môže byť vzorom správania pre svojho partnera). Každý človek je príkladom prežívania a správania pre svoje okolie.

Dieťa prichádza po narodení do rodiny so zjavnými či skrytými základmi zdedenými od predkov - rodičov, starých rodičov, atď., čoho nositeľom je genetická výbava. No z hľadiska geneticky nepodmienených aspektov psychiky - napríklad intelektu, tvorivosti, vyšších emócií a vôle, je akousi čistou tabuľou, do ktorej sa postupne vplyvom skúseností a učenia zapisujú všetky informácie. Úlohou rodiča je poskytnúť dieťaťu výchovné prostredie, ktoré je zamerané na žiaduci a pozitívny rozvoj jeho osobnosti tak, aby všetky zápisy na tejto čistej tabuli boli pre dieťa perspektívnym prínosom. Výchovné prostredie rodiny samozrejme tvoria rodičia a oni sami sú jeho nosnou súčasťou.

Dieťa vníma rodičov ako vzor dokonalosti, ako bytosti, ktoré sú preň prirodzenou autoritou, túži ich napodobňovať a stať sa takými, akými sú oni. Rodičia sú autoritou, ktorej sa deti od narodenia prirodzene podriaďujú, ktorej prispôsobujú kontrolu vlastného prežívania a správania. Byť vzorom prežívania a správania alebo byť osobným príkladom pre dieťa je kľúčová, no zároveň veľmi náročná výchovná metóda, ktorá si od rodiča vyžaduje osobnú kontrolu, sebareflexiu a sebakritiku, zmysel pre zodpovednosť, sebadisciplínu, otvorenosť a tvorivosť. Nie je totiž žiaduce očakávať od dieťaťa niečo, čoho sám rodič vo svojom správaní nie je nositeľom! Čo sa dieťa v rodine od rodičov naučí, to sa stane základom či jadrom jeho osobnosti a významne to určí smer a kvalitu jeho života.

spracovala doc. PaedDr. Marcela Verešová, PhD.


Zásada siedma: Na zmysel a princípy orientovaný rodinný systém (časť druhá „Vedenie, sprevádzanie a poskytovanie rád“)

V predchádzajúcej časti sme venovali pozornosť prvej kvalite rodinného systému zameraného na hľadanie zmyslu a vyššie princípy, ktorej podstatou je spôsobilosť rodičov „byť pozitívnym vzorom“ pre ich deti ako aj širšie okolie. Uvedená kvalita predstavuje pomyselný koreň rodiny. Druhú významnú kvalitu možno prirovnať ku kmeňu stromu a predstavuje vzťah úcty a ohľaduplnosti, ktorého podstatou je spôsobilosť sprevádzať druhého človeka jeho rastom a poskytovať mu rady a seba ako spoločníka.

Múdry človek nie je len nositeľom vedomostí a spôsobilosti ich využiť vo svoj prospech, múdry človek je ten, ktorý dokáže zjednotiť svoje poznanie, skúsenosti a charakterové kvality pre rast druhých a vytvorí priestor pre dávanie a prijímanie lásky a energie medzi sebou a inými ľuďmi. Rodič by mal mať takýto druh múdrosti alebo k nemu smerovať.

Múdry rodič nepoúča, nehodnotí, nevystatuje sa svojimi vedomosťami nad ostatnými členmi rodiny, ale buduje hlboké vzťahy s deťmi, manželkou a ostatnými tým, že im dáva seba ako bytosť, ktorá je tu pre nich za akýchkoľvek okolností, ktorá to myslí a cíti s nimi úprimne, ktorá je tu pre nich absolútne bezpodmienečne. Byť radcom neznamená dávať rady a poúčať, znamená to poskytovať múdrosť, samého seba a citovo sa investovať v prospech ostatných členov rodiny. Byť radcom znamená snažiť sa o rozvoj kvalít toho druhého.

Iste budete súhlasiť, že hlboká, úprimná a skutočná starostlivosť podnecuje ľudí k tomu, aby sa stali otvorenými, prístupnými pre vedenie, učenie a rozvoj, pretože takáto starostlivosť a sprevádzanie vytvára pre kvalitný vzťah nevyhnutný a kľúčový cit dôvery. Ak žijete podľa hlavnej zákonitosti lásky - neustále vkladáte na „citové účty“ druhých, pretože ich milujete bezpodmienečne, pre ich ľudskú hodnotu, pre ich správanie a iné príčiny - podporujete kľúčový princíp života, princíp dávania bez podmienok, princíp podporujúci a rozvíjajúci vaše srdce, vašu úctu, vašu zodpovednosť a budujúci dôveru medzi vami a ostatnými členmi rodiny.

Ak ste rodičom, je dôležité uvedomiť si, či má váš vzťah k deťom takúto podobu múdreho radcu. Ste pre nich prvým, kľúčovým radcom? Ste pre vaše deti najdôležitejším zdrojom fyzickej a duševnej istoty, pocitu milovanosti? Alebo ich skôr zanedbávate, preferujete svoje záujmy nad ich rozvojom a poučovaním u nich rozvíjate neistotu? Ak spôsob, akým napĺňate svoje poslanie radcu, má zásadný vplyv na pozitívne sebaocenenie dieťaťa a na vašu možnosť byť „prijatý“ dieťaťom k tomu, aby ste ho sprevádzali jeho rozvojom, potom ste tým správnym múdrym radcom.

Majte na mysli, že rozhodujúce je to, či ste múdrym radcom práve v tých chvíľach, keď vaše dieťa skúša vašu trpezlivosť najviac, keď je jeho správanie viac či menej problematické. Práve vtedy potrebuje dieťa vašu bezpodmienečnú lásku, vaše empatické počúvanie, odovzdanie sa, potvrdenie a obetovanie sa najviac. Empaticky počúvať znamená porozumieť tomu druhému v hĺbke svojho bytia; odovzdanie sa znamená spôsobilosť s láskou a na báze hlbokej dôvery dieťaťa odovzdať mu vaše presvedčenie, poznanie, múdrosť a lásku; potvrdenie predstavuje spôsobilosť uvedomiť si, uznať, oceniť hodnotu toho druhého a povzbudiť ho, obetovanie sa znamená absolútne slúženie a starostlivosť aj za okolností, keď vás druhý (alebo jeho správanie) zraňuje. Tieto kvality sú kvalitami múdreho radcu.

spracovala doc. PaedDr. Marcela Verešová, PhD.


Zásada siedma: Na zmysel a princípy orientovaný rodinný systém (časť tretia „Prispôsobenie štruktúr poslaniu a vzájomné učenie sa“)

V predchádzajúcich dvoch častiach sme sa zamerali na priblíženie dvoch kvalít rodinného systému zameraného na hľadanie zmyslu a vyššie princípy, ktoré sme prirovnali k pomyselnému koreňu a kmeňu rodiny. Prvou kvalitou bola spôsobilosť „byť vzorom“ a druhou bol „vzťah úcty a ohľaduplnosti“, ktorého podstatou je spôsobilosť sprevádzať druhého človeka jeho rastom a poskytovať mu rady a seba ako spoločníka.

V záverečnej časti „Zásady šťastného rodinného života“ dokreslíme pomyselný strom rodiny korunou, tvorenou konármi a listami. Konáre možno spojiť s kvalitou usporiadanosti či poriadku, v ktorom deti prirodzene v prostredí rodiny vyrastajú s dôverou k štruktúram, ktoré uspokojujú ich potreby lásky, istoty a bezpečia. Môžete byť vynikajúcim vzorom, môžete mať výborné vzťahy s členmi rodiny, môžete v rodine rozprávať o láske, zábave, spoločnom trávení voľného času, no ak pre rodinné aktivity neurobíte plán, potom vám na ceste bude stáť jedna veľká prekážka - neporiadok a nedostatok organizácie. Je to veľmi podobné akejkoľvek inej malej sociálnej skupine, ktorá má stanovené ciele, má istú kultúru, vzorce a normy správania, je motivovaná ku konaniu, no ak nemá svoju organizáciu a poriadok založený na kooperácii jej členov v dosahovaní cieľa, nebude úspešná a cieľ nedosiahne. K dosiahnutiu akéhokoľvek rodinného cieľa tiež potrebujeme plánovať, organizovať, rozdeľovať úlohy, spolupracovať na ich dosiahnutí a prežívať spoločnú radosť a uspokojenie z jeho dosiahnutia. Predstavte si, že vaším cieľom bude s partnerom milovať svoje deti, dať im veľa rodičovskej lásky, no na ceste k dosiahnutiu cieľa vám denne stojí veľa prekážok - množstvo práce, vlastné záujmy a podobne. Naplnenie aj takéhoto základného cieľa v rodine si vyžaduje precízne plánovanie a poriadok. Plánovaných tridsiatich minút denne strávených výlučne v zameraní dávania lásky a pozornosti dieťaťu je vysoko významným krokom v naplnení tohto cieľa. V trvaní týchto tridsiatich minút musí byť centrom vášho mikrokozmu dieťa a mali by ste byť naň absolútne koncentrovaní. Rovnaký princíp platí v zameraní sa na partnera či iného člena rodiny. Podstatné je plánovať čas tak pre rodinu ako celok, ako aj pre každého člena osobitne. Takéto prostredie je bázou pre vytvorenie vzájomnej dôvery členov rodiny, prináša uspokojenie potrieb a napĺňa členov rodiny láskou a spokojnosťou, vytvára silnú rodinnú štruktúru.

Listy predstavujú úroveň učenia a plody stromu sú reálnymi plodmi tohto učenia. Chvíle spoločného učenia sa - obohacovania poznania, rozvoja emocionálnej a sociálnej inteligencie, rozvoja múdrosti človeka vo všetkých jej aspektoch, sú najpodstatnejšími momentmi rodinného života, v ktorom prinášame základ pre dôležitú zmenu v živote druhého člena rodiny. Je to prvok rodinného života, v ktorom vaše úsilie o rozvoj druhého člena rodiny prináša spôsobilosť a možnosť efektívne žiť a využiť všetky vnútorné možnosti osobnostného rastu. Plodom takéhoto života zameraného na zmysel a princípy orientovaný rodinný systém je životná spokojnosť všetkých členov rodiny založená na vytvorení kvalitných sociálnych väzieb.

Prajem Vám, milí čitatelia, aby ste boli úspešní v uplatňovaní všetkých zásad, ktoré sme si v jednotlivých číslach priblížili, a ktoré majú potenciál byť zdrojom vášho šťastia ako aj šťastia vašich blízkych, ak ich zaradíte do každodenného programu vášho žitia.

spracovala doc. PaedDr. Marcela Verešová, PhD.


____________________
Zmenené ( 25.06.2013 )
Hodnotenie čitateľov: / 3
SlabéVynikajúce 



< Pred.   Ďalšia >
spacer
Neprehliadnite
Žiadne udalosti
Na zamyslenie
Ak bolo Božou vôľou to, aby ľudia Ježiša prijali ako mesiáša a nasledovali ho, vďaka čomu by boli spasení, satan by sa podrobil, zaniklo by peklo a vytvorilo by sa Božie kráľovstvo,
ako potom mohlo byť zároveň Božou vôľou ukrižovanie Ježiša, následkom ktorého ľudia neboli spasení, satan sa nepodrobil, nezaniklo peklo a ani sa nevytvorilo Božie kráľovstvo?
Udalosti
máj 2017
P U S Š P S N
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31 1 2 3 4
jún 2017
P U S Š P S N
2930311 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30 1 2
Ankety
Registrované partnerstvo
Ste za existenciu zákona o registrovanom partnerstve osôb rovnakého pohlavia na Slovensku?
% Možnosti:
87  nie
áno
je mi to jedno
Najnovšie
Najčítanejšie
Odkazovač


spacer

Parse error: syntax error, unexpected $end, expecting ')' in /www/f/e/u3758/public_html/administrator/components/com_bbclone/var/access.php on line 962