spacer
Federácia rodín za svetový mier

Federácia rodín za svetový mier
Rodina národov žijúcich v mieri môže vzniknúť jedine z národov rodín žijúcich v mieri.
- Rev. Son Mjong Mun

spacer
spacer
FEDERÁCIA RODÍN ZA SVETOVÝ MIER JE MEDZINÁRODNÉ ZDRUŽENIE RODÍN USILUJÚCE SA O ZREALIZOVANIE IDEÁLU PRAVEJ LÁSKY A VYTVORENIE SVETA MIERU A JEDNOTY PRE VŠETKÝCH ĽUDÍ.
spacer
Prihlásenie
Užívateľské meno

Heslo

Bezpečnostný kód
Bezpečnostný kód
Opíšte bezpečnostný kód
(Pozor: malé/VEĽKÉ písmo)

Zapamätať heslo
Zabudol/dla som heslo.
Zaregistrovať sa.
Návštevníci online
Hostia: 170
Štatistika
Počet návštev: 9716815
Hlavné menu
Vitajte
O portáli FFWP
Odporučiť stránku
Domovská stránka
Pridať k obľúbeným
Kontakt
O Federácii rodín
Vznik
Ciele
Stanovy
Aktivity
Osveta FFWP
Požehnanie manželstva
Dohodnuté manželstvá
Boží Princíp
Mierové posolstvá
Štyri veľké oblasti srdca
Význam manželstva
Manželstvo, rodina a spoločnosť
Rodina, manželstvo a rodičovstvo
Zásady šťastného rodinného života
Pravá spoločnosť
Historické rodiny
Ježišovo počatie
Homosexualita
Homosexuální styl
Zakladatelia FFWP
Zjavenia
Životopis
Úmrtie reverenda Muna
Hľadanie strateného mieru
Prejavy
Rodisko
Info projekty
Duchovný svet
Rodina a spoločnosť
Kórea

 
Vitajte arrow Prejavy arrow Cesta života pre celé ľudstvo

Cesta života pre celé ľudstvo PDF Tlač E-mail
Vložil Administrator   
30.12.2009
____________________
Cesta života pre celé ľudstvo
(Prejav pani Hak Ča Han Munovej počas jej svetového turné na jar v roku 1999, na Slovensku prejav zaznel 20. mája 1999)

Vážení hostia, dámy a páni!

Som Vám hlboko vďačná, že ste si pri svojich povinnostiach našli čas, aby ste prispeli k úspechu tohto večera. Našou dnešnou témou je „Cesta života pre celé ľudstvo“.

Svet sa dnes stráca v obrovskom zmätku a volá v zúfalstve. Jedinci, rodiny, národy i svet čelia nekonečným konfliktom. Ako jedinci čelíme vnútornému nepokoju vo vzťahu svojho ducha a tela. Naše rodiny sú zamorené mravným úpadkom mládeže a rozkladom rodinných tradícií. Dejinné spory viedli k nedôvere, dokonca k vojnám medzi národmi, šíriac tak po svete neistotu a beznádej. Všetky tieto ťažkosti môžeme vyriešiť, ak prežijeme ideálny vzťah lásky s Bohom.

V priebehu dejín ľudia hľadali odpoveď na základnú otázku: Prečo sme sa narodili? Niektorí dospeli k záveru, že sa narodili pre svoju krajinu, zatiaľ čo iní sa rozhodli, že sa narodili pre svojich rodičov. Ďalší si zase myslia, že sa narodili sami pre seba. Veriaci sú presvedčení, že sa narodili pre Boha.

Nestačí však povedať, že Boh stvoril svet len pre ľudí, alebo pre Seba samého. Na stvorení ľudí sa zúčastnili a spolupracovali mnohé bytosti a prvky. Hoci každý mal svoj vlastný účel, museli sa spojiť, aby podnietili proces tvorby. Boží účel pri stvorení, účel anjela pomáhať a účel prírody poskytovať látky, ako aj účel stvorenia ľudí sa musia spojiť a byť jedno. Každý z toho musí mať radosť a potešenie. Mal by to byť spoločný obsah, ktorý bude prinášať radosť Bohu, anjelom, celému stvoreniu i samotným ľuďom.

Tento spoločný obsah musí byť čímsi, čo prináša tým väčšie šťastie a radosť, čím dlhšie ho máme. Malo by to byť čosi také, čoho sa nikdy nevzdáme, keď to už raz získame. Nemôže to byť svojou podstatou niečo vonkajšie. Musí to byť niečo vnútorné a neviditeľné. Veci ako znalosti, peniaze a moc sú len sprievodnými podmienkami, ktoré ľudia potrebujú pre život. Neprišli sme na svet kvôli nim. Ľudia môžu mať vzťah k takýmto vonkajším veciam iba dočasne, nie naveky.

Boh peniaze vôbec nepotrebuje. Ak by všemohúci Boh potreboval peniaze, mohol ich stvoriť toľko, koľko by chcel. Vieme tiež, že Boh je prameňom všetkých poznatkov a vied, keďže stvoril svet podľa istých princípov a zákonov. Ďalej, Boh Stvoriteľ je subjektom, pôvodcom moci, preto sa nemusí snažiť ju získať.

Čo je potom týmto spoločným obsahom? Je to čosi, čo nemôžeme dosiahnuť samotným úsilím človeka. Človek vlastným snažením nemôže ovládať prapôvod života. Tento obsah musí byť čímsi, čo dokáže usmerňovať pohnútky, priebeh, ba aj konečný osud života každého jedinca.

Spoločným obsahom preto môže byť jedine pravá láska. Ľudia sa rodia v láske a je im súdené ísť cestou lásky. Ľudia dokonca za lásku zomierajú. Z toho vyplýva, že láska je cennejšia ako sám život. Ďalej vidíme, že láska je pred životom, predchádza zrodu života. A preto ľudia ochotne obetujú pre lásku aj svoj život.

Láska je večná. Keď ľudia dosiahnu stav vedomia, že dokážu milovať celý vesmír, otvoria sa im všetky brány. Ja, napríklad, som iba drobná bytosť, zaberám iba malé miesto. Ale v centre s láskou môžem byť vo vzájomnom vzťahu s bytím akejkoľvek veľkosti. Povedzme, že Boh je veľmi veľkou bytosťou. Vďaka moci lásky môžem dosiahnuť pozíciu partnera absolútneho Boha. Umožňuje to láska, ktorá je typickým znakom Boha.

Človek, ktorý uznáva a zachováva Božiu zmluvu lásky, sa všade na svete teší slobode. Taký jedinec, povolaný Bohom ako predstaviteľ celého ľudstva, upriamený na túto kozmickú lásku, je Mesiášom. Týmto predstaviteľom je Ježiš. Ak nebudeme postupovať skrze Mesiáša, nikdy túto kozmickú lásku nenájdeme. Logicky môžeme povedať, že všetci ľudia Zeme budú musieť nasledovať Mesiáša. Ježiš povedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nikto nepríde k Otcovi, jedine skrze mňa.“ (Ján 14:6) Zmysel týchto slov by bol jasnejší, keby sme pridali slovo láska: „Ja som cesta, pravda, život a láska. Nikto nepríde k Otcovi, jedine skrze mňa.“

Rodičia a deti
Boží princíp Cirkvi zjednotenia učí, že energia vzniká zjednotením subjektu a objektu. V rodine sú rodičia a deti ako partneri vo vzťahu subjektu a objektu. Keď si vo vzájomnom vzťahu opätujú lásku, stávajú sa jedným celkom - pravou rodinou. Tento celok sa potom stáva novým objektom, ktorý sa môže zjednotiť s väčším subjektom. Ak je týmto subjektom Boh, potom sa jednota rodiča s dieťaťom stáva jedným celkom s Bohom. Tiež možno povedať, že ak vznikne dokonalý vzťah subjektu a objektu s Bohom - v centre s Jeho ideálom lásky - Boh a ľudia budú môcť žiť v úplnej jednote. Keď sa ríša lásky medzi Bohom a ľudstvom stane realitou, svetlo lásky bude žiariť celým vesmírom tak jasne a neustále ako slnko.

Každý človek je nielen bytosťou, v ktorej sa stretávajú životy oboch rodičov a stávajú sa jedným, ale je tiež partnerom v ich láske. Sme jedno s ich láskou. Ďalej, sme jedno s ich ideálmi zahŕňajúcimi šťastie a mier.

Každý človek je spojený so svojimi rodičmi putom života, lásky a ideálu, a nikto toto puto nemôže pretrhnúť. Nemôže ho pretrhnúť dokonca ani Boh, ani celý vesmír. Všetky sily kozmu spolupracujú na zachovaní tohto puta. Rodičia sú totiž pôvodom či príčinou a ich deti sú výsledkom. Rodičia a deti sú v centre s láskou jedno. Príčina a výsledok sa zjednotia, aby vytvorili skutočnú ríšu lásky. To je princíp kozmu.

Tri štádiá života
Každý človek príde na svet prostredníctvom troch druhov rodičov. Prvými rodičmi je svet hmoty. Prvky tohto sveta sa spájajú, aby vytvorili každého jedinca ako centrum sveta hmoty a ako komplexnú materiálnu bytosť. Môžeme teda povedať, že tieto fyzikálne prvky sú predkami, ktorí nás zrodili. Na druhej strane je svet hmoty rozšírením nášho bytia. Vesmír je stvorený tak, že hmota sa môže ustáliť iba v ideáli lásky. Všetky bunky môžu žiť v pokoji jedine v ideáli lásky. Avšak toto všetko sa zničí vždy, keď človeka ovládne hnev.

Našimi druhými rodičmi sú naši fyzickí rodičia. Naši rodičia nám dali život, čím nám dali konkrétnu osobitú formu a do tejto miery sú pánmi nášho života. Avšak nikdy nemôžu byť pánmi našej lásky.

Pánom a majstrom lásky je Boh. V tomto zmysle Boh žije tak, aby sa láska mohla rozšíriť do celého univerza a mohla sa stať večnou. Pretože Boh je subjektom lásky, stáva sa rodičom v centre s láskou. Preto je Boh naším tretím rodičom. Takže máme trojakých rodičov.

Život človeka môžeme rozdeliť na tri obdobia: najprv žijeme v lone matky asi desať lunárnych mesiacov, na zemi žijeme asi sto rokov a potom žijeme v duchovnom svete desaťtisíce rokov až do večnosti.

Pri pohľade na vlastnú tvár vidíme tiež tri stupne: ústa, nos a oči. To odzrkadľuje tri obdobia nášho života. Ústa symbolizujú obdobie v lone, ktoré je svetom hmoty. Nos je symbolom obdobia na zemi, ktorá je svetom ľudí. Oči symbolizujú obdobie v nebi, ktoré je duchovným svetom.

Pre plod je prostredie vody v lone matky svetom úplnej slobody. Je zaujímavé, že hoci je plod stiesnený do medzí lona, cíti sa úplne slobodný. V lone si nemôže vystierať nožičky tak, ako by sa mu páčilo, a je odkázaný na pupočnú šnúru, ktorou dýcha a prijíma výživu, aby prežil, pretože v tomto svete nos a ani ústa nie sú potrebné. Napriek tomu je svet v lone matky pre plod svetom úplnej slobody.

Dieťa začne kričať hneď, ako sa narodí. Zároveň začne dýchať nosom, čím sa spojí s druhým svetom, svetom ovzdušia.

Keď dieťa opúšťa lono, aby vošlo do sveta ovzdušia, pupočná šnúra a placenta s plodovou vodou už nie sú viac potrebné. Zánikom týchto vecí sa dieťa rodí do náručia svojej novej matky, planéty Zem.

Bábätko, ktoré sa narodí, začne jesť svojimi ústami a dýchať svojím nosom. Potrava, ktorú jeme na zemi, živí naše fyzické telo, ale neobsahuje podstatný prvok života. Týmto životným prvkom nie je nič iné ako láska. Pokiaľ sme teda na tomto svete, musíme dýchať aj ovzdušie lásky. Toto ovzdušie by sme mali vdychovať od našej matky a otca.

Rast v láske
Novorodeniatko samovoľne hľadá prsia svojej matky podľa vlnenia jej lásky. Je mu jedno, či je matka krásna alebo škaredá. Dôležité je len to, že je jeho matkou. Je to posvätná scéna, objavujúca sa v nekonečných obmenách. Rodíme sa v láske a rastieme prijímaním lásky.

Naši rodičia pri našom narodení preberajú zodpovednosť za to, že sa počas života na zemi staneme dobrými ľuďmi. Naši rodičia sa o nás starajú a učia nás v mene sveta, národa a rodiny. Dostávame od nich materiálne veci a výchovu, aby sme sa ako jedinci mohli stať úplnými bytosťami. Na základe toho sa potom spojíme s horizontálnym základom lásky, ktorým je manželstvo.

Rodičia za nás nesú zodpovednosť do nášho sobáša. Po vstupe do manželstva dedíme lásku, ktorou žili naša matka a otec. Keď sa zosobášime a začneme vychovávať vlastné deti, začíname chápať, ako veľmi nás naši rodičia milovali, a tak dospejeme k tomu, že zdedíme rodičovskú lásku. Takto sa človek stane schopným úplne prijímať a dávať lásku. Každý z nás tak dozrie v zrelého muža alebo ženu.

Rodíme sa a dospievame vo vertikálnej láske našich rodičov a neskôr prežívame horizontálnu lásku. Je to jediná cesta, ako môžeme nájsť zjednotenú oblasť lásky. Nebo a zem spolu tvoria sférický svet a pokrývajú všetky rozmery vrchnej a spodnej, ľavej a pravej, ako aj prednej a zadnej časti. Keď sú vertikálny a horizontálny vzťah lásky spojené, rozvíja sa medzi nimi vzťah, otáčajú sa, vzájomne splývajú a nakoniec sa objavujú ako jedno centrum harmónie. Keď je raz vertikálna láska neba a zeme pevne ustanovená ako os, a to vnútorne aj navonok, potom vzniká potreba horizontálnej lásky. Dochádza k tomu v období dospievania.

V čase dospievania sa dokonca aj pohľad na poletujúci jesenný list môže stať zdrojom inšpirácie. Dievčatá, ktoré bývali odmerané, kým boli mladšie, si náhle začínajú upravovať vlasy, používať make-up a skúšať všetky možné šaty a módne doplnky. A rovnako sa rozširujú aj ich záujmy. Sú to horizontálne prejavy lásky.

Cesta života
Keď sa manželia vzájomne milujú, je to tak, akoby Boh zasadil semienko. Rodičia reprezentujú pôvodnú pozíciu Boha. Manžel a manželka tu stelesňujú odlišné strany Boha. Aj každé dieťa je ako malý Boh. Keďže Boh je pôvodným bytím pravej lásky, keď sa jednotliví členovia rodiny spoja s pravou láskou, stávajú sa jedným telom spolu s Bohom. Rodičia sú tu živým stelesnením Boha a sú jeho predstaviteľmi. Manžel aj manželka reprezentujú Boha a rovnako Ho reprezentujú aj deti. Takto tri generácie v centre s pravou láskou stoja v pozícii Boha.

Preto všetci členovia rodiny - rodičia, manželia a deti - potrebujú pravú lásku. Takto utvorená rodina, v centre s pravou láskou, je základom Nebeského kráľovstva. Kým nevytvoríme takýto základ, Nebeské kráľovstvo sa nikdy nebude môcť uskutočniť. Je to pravidlo. Rodina je centrom celého fyzického vesmíru. Ľudia si dnes neuvedomujú, že ich rodina reprezentuje ich krajinu, svet a kozmos. Nevedia, že ich rodina je centrom. Rozbitie rodiny je aktom vzbury proti krajine, svetu a vesmíru.

Pretože dokonalá rodina je základom dokonalého sveta, človek, ktorý miluje svet tak ako miluje svoju rodinu, môže ísť slobodne kamkoľvek. Boh ako rodič celého kozmu potom zaujíma centrálnu pozíciu voči všetkým týmto vzťahom lásky.

Keď sa muž a žena zjednotia v centre s pravou láskou, vytvoria ideálny pár a vybudujú ideálnu rodinu. Tým budú v postavení predstaviteľov Boha a budú spojení so všetkým v celom kozme. Ak sa to stane, tak všetko, čo vlastní Boh, bude patriť im. Predstavte si, aké by to bolo skvelé! Toto je dôvodom, prečo prirodzene túžime vládnuť celému stvorenstvu.

Muži a ženy vytvárajú páry, aby vybudovali rodiny, spoločnosti, národy a svet. Rodina v centre s jedným mužom a s jednou ženou musí byť vzorom pre kmeň. Tento kmeň zase vzorom pre národ. Rodiny sa musia usilovať dosiahnuť úroveň ideálnej rodiny, kmeňa a národa. Pokiaľ sa neobjavia ideálne rodiny, ideálne národy nikdy neuvidíme.

Boh a moja rodina
Veľavážení hostia! Veľkosť pravej lásky je v tom, že nám umožňuje stať sa Božími objektmi a partnermi, a umožňuje aj Bohu stať sa nami. Biblia hovorí, že Boh je v nás a Ježiš je v nás. Je to obdoba myšlienky, že rodič je v dieťati, vnúča je v starom rodičovi a starý rodič je vo vnúčati.

Stará matka a starý otec by mali spojiť svoje srdcia v centre so svojím vnúčaťom. Tak bude mať vertikálna línia lásky svoj počiatok. Aj vnúčatá sa musia zjednotiť so svojimi starými rodičmi. Starí rodičia sú v rovnakom postavení ako Boh, preto by sme sa k nim mali správať tak ako k Bohu. Vnúčatá inak nenájdu vertikálnu os lásky.

Po vytvorení tejto osi môže dôjsť k horizontálnemu rozširovaniu. Horizontála sa môže spojiť so všetkými smermi, ale vertikálna os má iba jeden smer. Horizontála sa môže otočiť na sever, juh, východ a západ, má rozsah 360 stupňov. Vertikála sa môže pohybovať iba v centre s jedným bodom a nemôže sa rozštiepiť.

Našou prvou úlohou je vytvoriť jednotu mysle a tela v centre s láskou. Potom musíme vedieť, ako milovať duchovný svet, ktorý je vertikálnym svetom, upriameným na Boha. Ďalej, ak sa raz objaví nejaká centrálna krajina sveta, mali by sme milovať ľudstvo v centre s touto krajinou. Keď milujeme duchovný svet a celé ľudstvo prejavmi obete, služby a oddanosti, automaticky sa môžeme stať centrálnymi postavami, ktoré vládnu obom svetom a spájajú ich. Potom tam bude iste prebývať Boh.

Celý duchovný svet v spojení s celým fyzickým vesmírom nazývame kozmos. Duchovný svet a vesmír prahnú po jednote kozmu v centre s pravou láskou. Pravá láska dokáže spojiť celý kozmos. Pravá láska dokáže premeniť všetky rodiny na ideálne rodiny a zjednotiť ich. Dospievame k tomu, že pravá láska je to jediné, čo ľudstvo absolútne potrebuje, či už žijeme na zemi, alebo v duchovnom svete.

Preto nič v tomto svete nie je vzácnejšie ako pravý človek, ktorý vlastní pravú lásku. Ľudia sú ako najvyššie bytosti stvorenia v rovnocennom vzájomnom postavení voči Bohu. Preto by ľudia mali byť schopní konať dokonca ešte rýchlejšie ako elektrina či svetlo, ktoré sa šíri rýchlosťou tristotisíc kilometrov za sekundu. Naše duchovné ja také niečo umožňuje. Elektromagnetické vlnenie nie je najrýchlejšie na svete.

Človek, ktorý zažil pravú lásku, je vo svete pôvodného ideálu Boha schopný a oprávnený okamžite vlastniť všetko, čo chce Boh.

Ľudia to musia prežiť ešte na zemi. Človek dosiahne túto úroveň len vtedy, ak sa fyzické a duchovné ja spoja pri vytvorení vzťahu lásky s Bohom, v centre s pravou rodinou. Božiu lásku môžeme precítiť v láske ku krajanom, k ľuďom celého sveta a k stvoreniu. Každý z nás, bez ohľadu na národnosť, si musí rozvinúť srdce, aby miloval ľudí všetkých rás. Mali by sme milovať nielen ľudí, ale aj ten najmenší mikroorganizmus. Táto láska musí prirodzene vyvierať zvnútra. Keď kvitne kvet, prirodzene odhaľuje svoju krásu a vôňu. Rovnako musí rozkvitnúť aj kvet lásky. Vôňa lásky by mala prirodzene napĺňať ovzdušie.

Preto potrebujeme prijímať živiny, ktoré umožnia kvetu lásky rozkvitnúť. Rovnako ako rastliny dostávajú živiny z pôdy a slnka, tak my prijímame potravu fyzickým telom a duchovným ja. Fyzickým telom prijímame prvky vitality, duchovným ja prijímame prvky živého ducha.

Tak sa stávame bytosťami, ktoré sú plne pripravené milovať, a tak si rozvíjame schopnosť zaletieť kamkoľvek. Raz bude dejiskom našej činnosti celá slnečná sústava a celý vesmír.

Ďalší svet
Keď sa skončí náš fyzický život, prechádzame procesom druhého narodenia. Nazývame to smrť. Druhýkrát sa narodíme do duchovného sveta. Prídeme do duchovného sveta a od Boha, nášho tretieho rodiča, dostávame lásku za celý vesmír. Dostávame ideálnu lásku. Preto v duchovnom svete určite dospejeme k zjednoteniu.

V duchovnom svete ľudia dýchajú a žijú v centre s láskou. Narodili sme sa v láske, žijeme v láske a láskou plodíme synov a dcéry ako predstavitelia Boha. Napokon dosiahneme miesto odpočinku lásky a vrátime sa k Bohu, aby sme mohli večne žiť v Jeho prítomnosti. Inými slovami, naše životy sa začínajú v láske, dozrievajú v láske a nakoniec sú zozbierané ako ovocie lásky. Keď človek zomrie, žne plody svojej lásky.

V priebehu nášho života dostávame lásku od našich rodičov, žijeme vo vzájomnej láske ako manželia a dávame svoju lásku deťom, čím dozrievajú všetky semienka Božej lásky, zasiate vo vnútornom svete lásky. Nakoniec zozbierame tieto plody a odchádzame do ďalšieho sveta. Keď sa teda plne v láske zjednotíme, podobáme sa Bohu. Ak manžel a manželka pracujú spoločne, aby dovŕšili tri úrovne lásky, a potom odídu do duchovného sveta, budú žiť ako tvorcovia a páni vo vzájomnom vzťahu s Bohom, večným subjektom. To sa stane, keď manžel a manželka zomrú upriamení na lásku. Náš počiatok aj koniec je v Bohu.

Zomrieť znamená prejsť zo sveta zeme, v ktorom lezieme a kráčame, do sveta, kde voľne lietame. Prechádzame smrťou, aby sme sa stali oprávnenými pútnikmi, ktorí sa s láskou môžu tešiť z celého univerza. Preto je smrť vlastne novým narodením.

Utrpenie Boha
Dámy a páni, náš život nie je rovným a pokojným chodníkom. Ľudia totiž padli. Pád prvých predkov ľudstva sa neskončil iba utrpením ľudí. Aj Boh trpel. Z tohto dôvodu nežijeme len pre uskutočnenie ideálneho sveta. Dôležitejším cieľom pre náš život je zotrieť slzy žiaľu a zúfalstva v srdci Boha, pôvodcu všetkého života. Keď teda ľudia nakoniec dosiahnu šťastie, potom aj Boh bude šťastný. Boh a ľudstvo prešli v dejinách rovnakými situáciami, sledovali rovnaký cieľ.

Keďže Boh stratil Adama a Evu, prešiel tou najťažšou cestou, ktorú by si nikto nevybral. Aj ľudia kráčali touto nevyhnutnou cestou osudu, ktorú zapríčinil pád, a vždy dúfali v príchod dňa spasenia.

Najvrúcnejšou nádejou ľudstva vo vzťahu k Bohu je stať sa Jeho synmi a dcérami. Žiadny vzťah nie je taký blízky ako vzťah rodiča a dieťaťa. Narodili sme sa spojením lásky a života našich rodičov, a preto predstavujeme ich ideál. Ale slová ako láska a ideály sa nikdy netýkajú iba jedného človeka. Život nemôže byť vytvorený len jedným človekom, ale musí vzísť zo vzťahu lásky manželov. Keď Boh stvoril ľudí, stvoril nás ako objekty svojej lásky, života a ideálov. Je to úžasné a neuveriteľné.

Ak by som neexistovala ja, láska mojich rodičov by nemohla byť viditeľná. Láska, život a ideály mojich rodičov existujú vo vzťahu ku mne. Ja som ovocím lásky, života a ideálov mojich rodičov. Pozícia dieťaťa je preto zo všetkých najvzácnejšia.

Keby Adam a Eva nepadli, boli by deťmi priamej línie Boha a Jeho kráľovskými potomkami. To znamená, Adam s Evou by boli princom a princeznou v pozícii dedičov Nebeského kráľovstva v duchovnom svete a na zemi. Zároveň, pretože boli stvorení ako objekty neviditeľného Boha, ktorý je subjektom, Adam a Eva boli substanciálnymi bytosťami, ktoré mohli dostávať Jeho lásku. Boli substanciálnymi prejavmi neviditeľného Boha.

Je zvláštnou výsadou Božieho dieťaťa povedať: „Boh je môj. Všetko, čo je Jeho, je aj moje. Dokonca aj Jeho láska, Jeho život a Jeho ideály sú moje.“ Je na ľuďoch, aby obnovili túto úžasnú a neuveriteľnú hodnotu, ktorá bola pôvodne našou hodnotou.

Misia Mesiáša
Ak je Boh subjektom lásky, ktorý žije večne, potom partneri Jeho lásky musia žiť tiež večne. Keď sa ja stanem jedno s Božou láskou, Boh sa stane mnou.

Keby Adam s Evou nepadli, ich telá by boli domovom, kde by Boh mohol prebývať. Bohu by vyhradili hlavné miesto vo svojich srdciach a stali by sa bytosťami lásky, života a rodovej línie naveky zjednotenými prostredníctvom pravej lásky. Ak by to uskutočnili, naša myseľ a telo by dnes neboli v konflikte.

Pád človeka znamenal, že sme zdedili život a rodovú líniu zla v centre so zlou láskou. Narodili sme sa z falošných rodičov. Preto musíme túto líniu prebudovať. Musíme vziať falošný, planý olivovník a zmeniť ho na pravý olivovník. Preto by sme sa mali naštepiť na pravý olivovník, prejsť najmenej tromi generáciami a priniesť plody, z ktorých bude pravý olivovník predstavujúci pôvodné meradlo. Až potom budú padlí ľudia obnovení do pôvodného stavu. Vtedy dôjde k zavŕšeniu Prozreteľnosti spasenia.

Boh sa takto usiluje z ľudí učiniť deti rodičov dobra upriamených na lásku, ktorá je s Ním spojená. Preto posiela na zem Mesiáša ako pravých rodičov. Mesiáš je ten, ktorý prichádza navrátiť rodovú líniu celého ľudstva Bohu a vytvoriť pôvodný ideál stvorenia.

Ľudstvo malo najskôr vyniknúť v pôvodnej rodine Adama a Evy a potom sa snažiť vyniknúť na svetovej scéne. Keby Adam a Eva zaujali svoje miesta ako princ a princezná pred Bohom, boli by najviac oslávení zo všetkých mužov a žien. Oni však padli a stratili svoje zverené pozície staršieho syna a dcéry, postavenie korunného princa a princeznej. Toto nešťastie pretrvalo celé ľudské dejiny. Preto ľudstvo prechádzalo životom hľadania pozícií prvého syna a prvej dcéry, aby mohlo obnoviť Božiu pravú lásku.

Ak máme prijímať Božiu pravú lásku, nemôžeme žiť sebecky v centre s naším vlastným ja. Naopak, máme žiť pre Boha a pre ľudstvo, pre našich bratov a sestry. Čím viac niekto prelieva krv a slzy za svojich bratov a sestry namiesto svojich rodičov, tým hlbšia, rozsiahlejšia a vznešenejšia bude láska, ktorú prijíma. Ak máme zdediť všetko od svojich rodičov, musíme sa stať takýmito synmi a dcérami. Každý muž a žena musí ísť touto cestou. Aj keby sme mali čeliť smrti tisíckrát, musíme hľadať Božiu pravú lásku. To je tá najvyššia cesta života.

Pôvodná domovina
Boží princíp Cirkvi zjednotenia učí, že pád človeka nastal vtedy, keď ľudia opustili oblasť Božej pravej lásky. Obnovenie znamená návrat do tejto oblasti. Keď niekto vstúpi do oblasti takejto lásky, stačí mu pozrieť na svoje telo a bude ho chváliť miliónkrát. V takom svete viete, že vaše vlastné telo dostáva Božiu pravú lásku. Slovami nemožno vyjadriť takúto radosť. Tento úžasný svet sa nazýva Nebeským kráľovstvom.

Ľudia doteraz vedeli pomerne málo o duchovnom svete. Je to svet, kde si ľudí vážia podľa toho, ako verne nasledovali Boží princíp života - zásadu žiť pre druhých. Svet vybudovaný na tomto princípe je ideálnym Nebeským kráľovstvom.

To je pôvodná domovina, ktorú musí hľadať celé ľudstvo. Dnes žijeme ako padlí ľudia, vyhnaní zo svojej domoviny, preto je naším osudom vrátiť sa tam. Avšak sami to nedokážeme.

Boh pracoval celé dejiny, aby vyriešil tento problém. Založil mnohé náboženstvá podľa rôznych kultúrnych zázemí, zvykov a tradícií rozličných národov. Učinil tak, aby ľudia mali cestu, po ktorej by ich priviedol naspäť. Náboženstvo je miestom pre výchovu, kde si môžeme rozvíjať schopnosti, ktoré nám umožnia vrátiť sa domov. Boh nás podľa nášho kultúrneho zázemia vedie k jednému spojenému svetu náboženstva, ktorý nás môže posunúť na vyššiu úroveň.

Učiňme toto nové tisícročie vekom pravého mieru a pravých ideálov, v ktorom ľudia pôjdu cestou pravej lásky. Dúfam, že obnovíme hodnotu pravých, pôvodných ľudí v centre s Bohom, založíme a vytvoríme pravé rodiny a budeme žiť naveky pre druhých v centre s Bohom a s pravými rodičmi.

Nech sú Vaše rodiny a celá krajina naplnené stále väčšou hojnosťou Božej lásky a požehnania.

Veľmi pekne Vám ďakujem.

____________________
Zmenené ( 30.12.2009 )
Hodnotenie čitateľov: / 0
SlabéVynikajúce 



< Pred.   Ďalšia >
spacer
Neprehliadnite
Žiadne udalosti
Na zamyslenie
Ak bolo Božou vôľou to, aby ľudia Ježiša prijali ako mesiáša a nasledovali ho, vďaka čomu by boli spasení, satan by sa podrobil, zaniklo by peklo a vytvorilo by sa Božie kráľovstvo,
ako potom mohlo byť zároveň Božou vôľou ukrižovanie Ježiša, následkom ktorého ľudia neboli spasení, satan sa nepodrobil, nezaniklo peklo a ani sa nevytvorilo Božie kráľovstvo?
Udalosti
apríl 2017
P U S Š P S N
27282930311 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
máj 2017
P U S Š P S N
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31 1 2 3 4
Ankety
Registrované partnerstvo
Ste za existenciu zákona o registrovanom partnerstve osôb rovnakého pohlavia na Slovensku?
% Možnosti:
87  nie
áno
je mi to jedno
Najnovšie
Najčítanejšie
Odkazovač


spacer