spacer
Federácia rodín za svetový mier

Federácia rodín za svetový mier
Rodina národov žijúcich v mieri môže vzniknúť jedine z národov rodín žijúcich v mieri.
- Rev. Son Mjong Mun

spacer
spacer
FEDERÁCIA RODÍN ZA SVETOVÝ MIER JE MEDZINÁRODNÉ ZDRUŽENIE RODÍN USILUJÚCE SA O ZREALIZOVANIE IDEÁLU PRAVEJ LÁSKY A VYTVORENIE SVETA MIERU A JEDNOTY PRE VŠETKÝCH ĽUDÍ.
spacer
Prihlásenie
Užívateľské meno

Heslo

Bezpečnostný kód
Bezpečnostný kód
Opíšte bezpečnostný kód
(Pozor: malé/VEĽKÉ písmo)

Zapamätať heslo
Zabudol/dla som heslo.
Zaregistrovať sa.
Návštevníci online
Hostia: 140
Štatistika
Počet návštev: 9825600
Hlavné menu
Vitajte
O portáli FFWP
Odporučiť stránku
Domovská stránka
Pridať k obľúbeným
Kontakt
O Federácii rodín
Vznik
Ciele
Stanovy
Aktivity
Osveta FFWP
Požehnanie manželstva
Dohodnuté manželstvá
Boží Princíp
Mierové posolstvá
Štyri veľké oblasti srdca
Význam manželstva
Manželstvo, rodina a spoločnosť
Rodina, manželstvo a rodičovstvo
Zásady šťastného rodinného života
Pravá spoločnosť
Historické rodiny
Ježišovo počatie
Homosexualita
Homosexuální styl
Zakladatelia FFWP
Zjavenia
Životopis
Úmrtie reverenda Muna
Hľadanie strateného mieru
Prejavy
Rodisko
Info projekty
Duchovný svet
Rodina a spoločnosť
Kórea

 
Vitajte arrow Ježišovo počatie

Historické rodiny PDF Tlač E-mail
Vložil Administrator   
19.01.2006
____________________
Historické rodiny

Nech sú ich chyby pre nás poučením a ich správne rozhodnutia inšpiráciou pri napĺňaní ideálu rodiny.

Federácia rodín vidí podstatu rodiny v aktívnej prítomnosti Rodiča ľudstva - Boha - v rodine. Pravá rodina je založená na Bohom požehnanom manželskom zväzku jedného muža a jednej ženy na večnosť, pričom Boh je centrom takéhoto manželstva a rodiny na ňom založenej.

Federácia rodín sa usiluje o obnovenie tohto ideálu rodiny, avšak to si vyžaduje pochopenie tohto ideálu a spôsobu jeho naplnenia. Základ pochopenia spočíva v tom, že ešte pred objavením sa prvých ľudí nazývaných Adam a Eva, a dokonca ešte pred existenciou kozmu, ideál pravej rodiny existoval u Boha. Na základe neho Boh stvoril kozmos a nakoniec človeka. Preto Adam a Eva stvorení na Boží obraz mali potenciál naplniť tento ideál a Boh ako ich rodič očakával, že sa tento ideál rozhodnú na základe slobodnej vôle danej im Ním naplniť (slobodná vôľa je nevyhnutnou podmienkou existencie lásky).

Avšak Adam a Eva neboli stvorení ako dokonalí. Boli však dokonale stvorení nato, aby dosiahli dokonalosť, pretože to bolo ich osobnou zodpovednosťou stať sa dokonalými ako je Boh. Dokonalosť v tomto ponímaní znamená dokonalosť z pohľadu lásky. Stať sa dokonalým ako Boh znamená milovať ako Boh. Adam a Eva si svoju schopnosť milovať mali rozvíjať ako deti voči Bohu - rodičovi, ako súrodenci navzájom, ako manželia v Bohom požehnanom manželstve a ako rodičia voči svojim deťom. Stanúc sa rodičmi by odzrkadľovali Božiu povahu rodiča a boli by pre svoje deti živým stelesnením Boha a Jeho lásky.

Takto by Adam a Eva vytvorili pravú rodinu a odovzdávaním štandardu Božej lásky svojim deťom by sa vytvorila pravá spoločnosť. Bola by to oblasť Božej lásky, v ktorej by nebolo zla a hriechu, tzv. Božie kráľovstvo na zemi. V ňom by náboženstvo, cirkev, mesiáš, spasenie, pokánie, násilie, zločin, vojna, smilstvo, nevera, a i., boli úplne neznámymi pojmami. Po svojom pobyte na zemi by ľudia odchádzali do duchovného sveta, ktoré by bolo Božím kráľovstvom v duchovnom svete.

Jediná vec, ktorú mali Adam a Eva urobiť a tým dosiahnuť dokonalosť, bolo dodržať Božie varovanie o „nejedení ovocia zo stromu poznania dobra a zla“. To znamená, nemali mať sexuálny vzťah bez Božieho súhlasu (požehnania). Dodržaním tohto varovania by dosiahli zrelosť lásky vo vzťahu k Bohu ako svojmu rodičovi a vyjadrili by tým absolútnu jednotu s Ním. Následne by im Boh požehnal do manželstva, v ktorom by sa prostredníctvom sexuálneho vzťahu z lásky a v prostredí lásky počali deti. Takto by Adam a Eva vytvorili pravú rodinu v centre s Bohom a naplnili by tak zmysel života a zároveň Boží účel stvorenia.

To, čo sa však stalo, bolo hroznou tragédiou, ktorá spôsobila Bohu nevýslovné utrpenie. Adam a Eva neuposlúchli rodičovské varovanie a mali nedovolený sexuálny vzťah, čím vytvorili rodinu v centre so satanom. Tento skutok dvoch ľudí bol počiatkom ľudskej histórie plnej násilia, zločinov, vojen, smilstva, nevier, a i.. Namiesto histórie Božieho kráľovstva sa začala história pekla na zemi i v duchovnom svete.

Avšak účel stvorenia je absolútny a dôvod, prečo Boh stvoril kozmos a človeka bol, aby sa vytvorilo Božie kráľovstvo na zemi a v duchovnom svete. Preto Boh už v rodine Adama a Evy pracoval na tom, aby sa odčinil skutok, ktorí spáchali a aby ľudia mohli vytvoriť rodinu v centre s Ním.

V tejto rubrike postupne uvedieme príbehy o jednotlivých rodinách, ako v rámci Božej prozreteľnosti obnovy ideálu rodiny ich skutky ovplyvnili spoločnosť.


Adamova rodina
Ako bolo spomínané v úvode tejto témy, Adam a Eva mali dodržať Božie slovo (nemali mať sexuálny vzťah pred manželstvom) a vytvoriť tak rodinu v centre s Bohom. Namiesto toho však na navádzanie Lucifera smilnili a vytvorili rodinu v centre s ním ako satanom. Keďže účel stvorenia je absolútny a dôvod, prečo Boh stvoril kozmos a človeka bol, aby sa vytvorilo Božie kráľovstvo na zemi a v duchovnom svete, Boh už v rodine Adama a Evy pracoval na tom, aby sa odčinil skutok, ktorí spáchali a aby sa ľudia mohli „oddeliť“ od satana a vytvoriť rodinu v centre s Ním.

Spôsob odčinenia spočíva v priznaní si chyby, jej oľutovaní a odškodnení. Adam a Eva sa mali priznať, čo urobili, no oni sa skryli. Mali to oľutovať, no vyhovárali sa jeden na druhého. Mali to odškodniť, teda snažiť sa vrátiť späť k Bohu, no nič také sa nestalo. Preto nebolo inej možnosti, než aby žili v prostredí, ktoré si vytvorili, teda v hriešnom svete, a preto boli „vyhnaní“ z raja. Keďže Boh sa zo strany Adama a Evy nedočkal odčinenia ich chyby, musel sa obrátiť na ich deti, Kaina a Ábela, ktorí mali reagovať na Jeho slovo, nasledovať Ho a následne vytvoriť základ pre príchod mesiáša.

Kain a Ábel reagovali na Božie slovo a naplnili ho - priniesli Mu obetu. No na rozdiel od obety Ábela, Kainova obeta nebola prijatá. Nebolo to však z toho dôvodu, žeby Boh mal Kaina menej rád, ale z toho dôvodu, že Kain bol akýmsi „ovocím hriechu“ Adama a Evy. Kain odmietnutie svojej obety i napriek Božiemu varovaniu nedokázal zniesť a svojho brata Ábela zabil. Tým sa stala ďalšia tragédia, ktorá oddialila spasenie a vytvorenie Božieho kráľovstva. Namiesto Ábela Boh potom pracoval s potomkami Seta, tretieho syna Adama a Evy, ktorý bol akýmsi „náhradníkom“ za Ábela. Čo Boh očakával od Ábela a Kaina? Boli totiž v podobnej situácii, ako Adam, Eva a Lucifer. „Starší“ Lucifer závidel Adamovi a Eve ich postavenie ako Božích detí, ktorým mal „slúžiť“. Aby ich ovládol, „zničil“ ich tak, že ich naviedol na neuposlúchnutie Božieho slova. Teraz to bol Ábel v pozícii Adama a Evy, a Kain v pozícii Lucifera. Starší Kain závidel bratovi to, že Boh prijal jeho obetu, no keby dodržal Božie varovanie a nehneval sa na svojho brata, spoločne mohli vytvoriť základ pre príchod mesiáša. Ábel mal však pomôcť bratovi prekonať jeho hnev, ako mali Adam a Eva pomôcť Luciferovi prekonať jeho závisť. Adam a Eva ako rodičia mali svojim deťom pomôcť zvládnuť túto aj pre nich veľmi kľúčovú situáciu, no nestalo sa a následky ich hriechu sa začali rozširovať v ich rodine a následne v celej spoločnosti. Ťažko totiž môžu rodičia viesť svoje deti k Bohu, keď sa sami od neho odvrátili.

Tento príbeh Kaina a Ábela je akousi prapríčinou toho, čo rodičia často vidia medzi súrodencami, no nechápu to. Iba rodičia môžu vyriešiť tento problém, aby tieto súrodenecké konflikty neprerástli do tragédie. V ľudskej histórii môžeme vidieť mnoho takýchto prípadov Kaina a Ábela nielen na rodinnej, ale aj na spoločenskej úrovni, keď proti sebe stáli rody, národy, cirkvi, náboženstvá, svetové bloky. Súčasné problémy, ktoré existujú vo svete, môžu byť odstránené prostredníctvom „spoločných rodičov“, ktorí pomôžu ľuďom prísť späť k Bohu.


Noemova rodina
Ako bolo spomínané v prípade Adamovej rodiny, tým, že Kain zabil svojho mladšieho brata Ábela, vytvorenie základu pre príchod mesiáša nenastalo a Boh musel čakať na vhodného človeka, s ktorým by mohol ďalej pracovať. Tým bol Noe, potomok Seta.

Noe žil v dobe, keď ľudstvo bolo podľa Biblie tak skazené, že Boh oľutoval, že stvoril človeka. Noe bol však najspravodlivejší a najbezúhonnejší muž medzi svojimi súčasníkmi a viedol bohumilý život. Boh si ho vyvolil, aby prostredníctvom jeho rodiny začali nové dejiny ľudstva. Požiadal ho, aby postavil archu. Noe túto archu po mnohých rokoch postavil. Realizoval tým to, v čom Adam a Eva neuspeli - dodržal Božie slovo, čím vyjadril svoju jednotu s Bohom.

Následne po potope žil iba Noe s manželkou a ich traja synovia Sem, Cham a Jafet s manželkami. Od Boha dostali podobné požehnania, ako Adam a Eva pred pádom. Bola tu teda jediná rodina, prostredníctvom ktorej Boh mohol pracovať na napĺňaní ideálu rodiny. Nato však bolo potrebné, aby nielen Noe, ale aj jeho synovia mali oddaní vzťah k Bohu. Jednalo sa predovšetkým o druhorodeného Chama, ktorý bol v pozícii akoby Ábela.

Po potope Noe vysadil vinicu. Stalo sa, že sa opil a obnažený ležal vo svojom stane. Keď ho nahého uvidel Cham, oznámil to svojim bratom. Sem a Jafet potom vzali plášť, položili si ho na ramená, šli pospiatky do stanu a zakryli otcovu nahotu, pričom tvár mali odvrátenú. Keď sa Noe prebral a dozvedel sa, čo spravil Cham, preklial ho.

V čom spočívalo previnenie Chama, hoci to vyzeralo, že sa previnil samotný Noe? Z bežného ľudského pohľadu to vyzerá, že sa Cham oprávnene rozhorčil nad otcovým správaním. Veď sa predsa opil a potom bol dokonca obnažený. Boh si zrejme neželá, aby sa ľudia opíjali a následne sa obnažovali. No kľúčovým faktorom nebolo Noemovo správanie, ale to, ako sa zachová Cham. A Cham reagoval podobne, ako keď si Adam a Eva po páde (mali sexuálny vzťah bez Božieho súhlasu) uvedomili svoju nahotu , zahanbili sa a zakryli si svoje pohlavné orgány. Avšak pred pádom boli nahí a nehanbili sa. To, že sa hanbili za svoju nahotu súviselo s tým, že zneužili svoje pohlavné orgány, čím sa vytvoril vzťah medzi nimi a Luciferom (následne satanom), ktorý ich nato naviedol. Keby Adam a Eva nepadli, nebolo by dôvodu hanbiť sa za nahotu alebo pohoršovať sa nad ňou. Človek prichádza na svet nahý. Cham, ktorý sa nad otcovou nahotou nielenže pohoršil, ale to aj oznámil svojim bratom, vyjadril tým nielen to, že je ako každý človek po páde Adama a Evy prepojený so satanovou pokrvnou líniu, ale zároveň vytvoril bázu na opätovné pôsobenie satana, ktoré bolo vďaka Noemovej pevnej viere a následkom potopy zablokované.

Cham bol vystavený veľkej skúške, aj keď si to nemusel uvedomovať. Mal si však byť vedomý, že prostredníctvom jeho otca Noema Boh vyjadruje a realizuje svoju vôľu, a preto mal jednoducho ignorovať, čo videl, a byť s otcom zjednotený tak, ako Noe s Bohom. Prostredníctvom toho sa mohol vytvoriť základ jednoty medzi ním a jeho starším bratom, a následne v celej rodine. Tým by vytvorili rodinu, ktorá by bola pevným základom pre úplne podrobenie sa satana a vytvorenie ideálnej rodiny v centre s Bohom.


Abrahámova rodina
Ako bolo spomínané v prípade Noemovej rodiny, tým, že sa Cham nezjednotil so svojím otcom, vytvorenie základu pre príchod mesiáša nenastalo a Boh musel čakať na vhodného človeka, s ktorým by mohol ďalej pracovať. Tým bol Abram, potomok Sema.

Boh požiadal Abrama, ktorý bol akoby v pozícii Noema, aby obetoval jalovicu, barana a kozu, a holuba a hrdličku. Abram túto obeť priniesol, avšak po tom, ako rozsekol jalovicu, barana a kozu na polovice, vtáky nerozsekol, čo malo za následok, že táto obeta nemohla byť Bohom úplne prijatá. Boh mohol prijať akurát Abramov postoj oddanosti voči Nemu, no následky zlyhania Abrama museli niesť jeho potomkovia, ktorí boli 400 rokov utláčaní v Egypte. Bola to malá nedôslednosť s veľkými následkami pre jeho potomkov.

Boh ďalej pracoval s Abrahámom (jeho meno bolo zmenené v dobe, keď Boh od neho požadoval zavedenie obriezky), a požiadal ho o obetovanie jediného syna Izáka, ktorého mal s manželkou Sárou. Bola to zjavne rozporuplná požiadavka, pretože Boh Abrahámovi sľúbil pokračovanie jeho rodu cez Izáka. Avšak v skutočnosti tu nešlo iba o Abrahámov postoj, ale hlavne o Izákov postoj, ktorý mal odškodniť zlyhanie jeho otca počas obetovania zvierat. Abrahám sa rozhodol naplniť túto požiadavku zo strany Boha a keď Izáka pripravil na obetovanie, vtedy ho Boh zastavil. Abrahám totiž preukázal absolútnu oddanosť voči Bohu, a na druhej strane Izák preukázal absolútnu oddanosť voči svojmu otcovi, lebo Izák musel tušiť o čo ide, a keby chcel, mohol ujsť. Tento Izákov postoj obetovania sa Bohu umožnil Bohu pracovať ďalej s ním a jeho rodinou.

Izák sa oženil s Rebekou a narodili sa im dvojčatá Ezau a Jákob, pričom Jákob sa narodil druhý držiac sa päty Ezaua. Ako dospelý, hladný Ezau predal Jákobovi za jedlo svoje právo prvorodenstva. Keď Izák cítil, že sa blíži jeho čas, rozhodol sa požehnať Ezaua ako prvorodeného. Rebeka však naviedla Jákoba, aby on získal toto požehnanie, čo sa aj podarilo. Keď sa to Ezau dozvedel, rozhodol sa, že po smrti otca zabije Jákoba. Rebeka však poslala Jákoba k svojmu bratovi Lábanovi. Tu sa Jákob oženil a zadovážil si majetok. Po rokoch sa s rodinou a s majetkom rozhodol vrátiť späť, no obával sa svojho brata, ktorý ho neprestal nenávidieť. Jákob bol však rozhodnutý získať si svojho brata a preto všetko, čo mal, poslal dopredu, aby to venoval Ezauovi. Keď sa nakoniec blížil Ezau i so štyristo mužmi, Jákob sa mu sedemkrát poklonil. Nato sa mu Ezau ponáhľal v ústrety, objal ho, padol mu okolo krku a pobozkal ho. A obaja plakali.

Týmto sa po prvýkrát naplnili podmienky vytvorenia základu pre príchod mesiáša. Nielenže Bohom vyvolená postava demonštrovala jednotu s Bohom (Abrahám a následne Izák), ale sa po prvýkrát vytvorila jednota medzi starším a mladším bratom (na rozdiel od zlyhania Kaina a Ábela). Tento základ bol však iba na rodinnej úrovni a príchod mesiáša do tejto rodiny by malo minimálny dopad na obnovu celého sveta. Preto Boh prostredníctvom Jákobovej rodiny rozvíjal tento základ na národnú úroveň.


Mojžišova rodina
Po tom, ako sa prostredníctvom Abraháma, Izáka a Jákoba po prvýkrát vytvoril základ pre mesiáša na rodinnej úrovni, Boh prostredníctvom Jákobovej rodiny rozvíjal tento základ na národnú úroveň. V období hladu sa Jákobova rodina presídlila z Kanaánu do Egypta, kde jeho syn Jozef zastával významné postavenie. Časom sa z nich stala početná komunita, ktorú 400 rokov využívali ako otrokov, čím odškodňovala zlyhanie Abraháma pri obetovaní zvierat.

Mojžiš aj napriek tomu, že bol 40 rokov vychovávaný na faraónovom dvore, vďaka svojej matke, ktorá mu robila dojku, nezabudol na svoj pôvod. Preukázal to tým, že bránil jedného z Izraelitov pred bitkou Egypťana, ktorého nakoniec zabil. Izraeliti si mali uvedomiť, že Mojžiš je na ich strane a mali sa s ním zjednotiť. Na tomto základe jednoty by ich mohol Boh pod vedením Mojžiša za krátky čas vyviesť z Egypta do Kanaánu. Avšak Izraeliti zradili Mojžiša a preto pred faraónom utiekol do kraja Madián. Takto sa prvý pokus vytvorenia základu pre mesiáša nenaplnil.

Po 40-tich rokoch Boh povolal Mojžiša, aby vyviedol Izraelitov z Egypta. Mojžiš svojimi činmi preukázal, že je človekom poslaný Bohom a Izraeliti sa s ním zjednotili a začali ho nasledovať. Avšak nato, aby sa vytvoril základ pre mesiáša, Izraeliti mali počas celého putovania do Kanaánu Mojžišovi dôverovať a nasledovať ho. No po krátkom putovaní, keď sa Mojžiš na hore Sinaj pripravoval, aby obdržal od Boha dve kamenné tabule s desiatimi prikázaniami a inštrukcie o arche zmluvy a svätostánku, Izraeliti sa na čele s Mojžišovým bratom Áronom obrátili Bohu chrbtom a začali uctievať zlaté teľa. Mojžiš po príchode v hneve hodil tabule o zem a rozbil ich. Preto na príkaz Boha Mojžiš vytesal náhradné tabule a tí Izraeliti, ktorí si zachovali vieru, podľa inštrukcií vytvorili archu zmluvy a svätostánok. Zachovávaním Božích prikázaní a uctievaním svätostánku si mali Izraeliti udržiavať vieru v Boha, aby sa vytvoril základ pre mesiáša. Avšak viera Izraelitov kolísala až do takej miery, že už pred vstupom do Kanaánu po 40-dňovom prieskume desiati z dvanástich prieskumníkov priniesli správy plné neprávd a Izraeliti sa chceli vrátiť do Egypta. Týmto aj druhý pokus vytvorenia základu pre mesiáša bol neúspešný a púť Izraelitov sa predĺžila na 40 rokov - za každý deň prieskumu jeden rok putovania púšťou.

Počas týchto rokov tá generácia Izraelitov, ktorá odišla z Egypta a nedokázala si udržať vieru v Boha a jednotu s Mojžišom, vymrela, a ostala tu druhá generácia, ktorá už nebola priamo spojená s Egyptom a bola odhodlaná dôjsť do Kanaánu. No i napriek tomu sa často sťažovali a potom, ako Mojžiš v hneve nad nimi následkom svojej chyby, keď dvakrát udrel na skalu, aby z nej vyviedol vodu, nemohol vstúpiť do Kanaánu, bol jeho misiou poverený Józue. Józue a Kálef boli tými prieskumníkmi, ktorí pred 40-timi rokmi priniesli z prieskumu pravdivé správy, a boli jedinými z prvej generácie, ktorí sa dostali do Kanaánu. Ani Mojžiš, ani jeho brat Áron a ani ich sestra Miriam sa nedostali do Kanaánu. Druhá generácia Izraelitov sa zjednotila s Józuom a úspešne vkročila do Kanaánu a ovládla ho. Takto sa tretí pokus vytvorenia základu pre mesiáša na národnej úrovni úspešne naplnil, a Izraeliti si mali zachovávať vieru v Boha, aby potom, keď príde mesiáš, ho nasledovali. Avšak Izraeliti vo svojej viere kolísali a vytvorenie podmienok na príchod mesiáša sa neustále predlžovalo.


Zachariášova rodina
Po tom, ako izraeliti na čele s Józuom vstúpili do zasľúbenej zeme Kanaán, začal sa rozvíjať základ pre príchod mesiáša na národnej úrovni. Boh prostredníctvom prorokov neustále viedol izraelitov k tomu, aby neupadli do neviery a aby boli pripravení nasledovať mesiáša po jeho príchode. Jedným z významných prorokov bol Eliáš, ktorého misiou bolo priviesť ľud späť k Bohu, no tá sa nepodarila. Preto bol touto misiou Eliáša neskôr poverený Ján Krstiteľ, ktorý mal taktiež vytvoriť základ na to, aby izraeliti s jeho pomocou prijali mesiáša a nasledovali ho.

Ján sa narodil Zachariášovi a jeho manželke Alžbete. Zachariáš ako kňaz slúžieval v chráme v Jeruzaleme a jeho rodina bola veľmi vážená. Počatie a narodenie Jána sprevádzali rôzne výnimočné udalosti - Zachariáš v chráme onemel, lebo pochyboval, keď mu archanjel Gabriel zvestoval o počatí a narodení syna (Zachariáš a Alžbeta totiž boli už v pokročilom veku), ako sa vrátila reč Zachariášovi, keď napísal, že sa jeho syn bude volať Ján, a iné udalosti, ktoré znásobovali výnimočnosť Zachariášovej rodiny a samotnej Jánovej osoby. V rodine Zachariáša nebolo pochýb, že nastal čas príchodu mesiáša a že Ján dostal misiu, aby ho spoznal, svedčil o ňom celému židovskému národu a nasledoval ho. Ján mal takto vytvorené vynikajúce podmienky na to, aby si v budúcnosti svoju misiu Eliáša mohol úspešne naplniť.

Ján svojím asketickým spôsobom života vyjadroval svoju jednotu s Bohom a preto bol izraelitami rešpektovaný až do takej miery, že si mysleli, že on by mohol byť mesiášom. Takto sa vytvorila jednota medzi Jánom a izraelitami, čím bol vytvorený základ pre prijatie mesiáša. Úlohou Jána bolo nielen pripraviť ľud na príchod mesiáša, ale ho aj nasledovať. Na základe osobného Jánovho príkladu by ostatní izraeliti podobne ako Ján nasledovali mesiáša, čím by sa vytvorila jednota medzi mesiášom a izraelitami. Na základe tejto jednoty by mesiáš ako druhý Adam mohol naplniť svoju misiu obnovenia padlého človeka do bezhriešneho stavu prostredníctvom vytvorenia bezhriešnej rodiny, ktorú mali pôvodne vytvoriť prvý Adam a Eva. Nasledovaním mesiáša by ľudia vytvorili bezhriešne rodiny a následne bezhriešnu spoločnosť, inými slovami Božie kráľovstvo ako na zemi, tak i v nebi.

Avšak Ján, aj keď vytvoril základ pre mesiáša a pri rieke Jordán svedčil o Ježišovi ako mesiášovi, nenasledoval ho. Neskôr začal Ján dokonca pochybovať o tom, či Ježiš je mesiáš a aj keď vedel, že sám je druhým príchodom Eliáša, poprel Ježišove slová hovoriace o tom, že je navrátený Eliáš. Keďže však izraeliti verili Malachiášovmu proroctvu, že Eliáš má prísť pred mesiášom, a verili Jánovi, všetok základ, ktorý vytvoril Ján a naviazanosť izraelitov na Jána spôsobili, že neverili Ježišovi, ktorý tvrdil, že Ján je navráteným Eliášom, čím bola jeho misia spasenia ohrozená a Ježiš bol vystavený prenasledovaniu.

Je smutné, že Ján, aj keď musel vedieť, že je navráteným Eliášom, a že jeho misiou je pripraviť národ na to, aby nasledoval mesiáša a predovšetkým, aby on sám nasledoval mesiáša a ukázal tak príklad ostatným ľuďom, ktorí ho rešpektovali, v takejto dôležitej misii zlyhal a navyše poprel Ježišove slová o sebe. Toto osobné zlyhanie, ako sa neskôr ukázalo, malo tragické následky pre Ježiša a následne pre celý izraelský ľud a svet.


Ježišova rodina
Ježiš prišiel na tento svet s misiou mesiáša. Misiou mesiáša je obnoviť padlého človeka do bezhriešneho stavu prostredníctvom vytvorenia bezhriešnej rodiny, ktorú mali pôvodne vytvoriť Adam a Eva. Po páde Adama a Evy sa ľudia rodili s pôvodným hriechom, pretože ľudia boli následkom Pádu spojení so satanovou líniou. Prostredníctvom mesiáša môžu byť ľudia naštepení späť do Božej línie, čo je začiatok budovania Božieho kráľovstva ako na zemi tak i v nebi. Božie kráľovstvo mali pôvodne vytvoriť Adam a Eva, ale tým, že na pokúšanie Lucifera mali predmanželský sexuálny vzťah, tak namiesto Božieho kráľovstva vytvorili peklo.

Ježiš sa narodil Márii, ktorá počala po tom, ako po anjelovom zvestovaní odišla do domu Zachariáša a Alžbety. Otcom Ježiša bol Zachariáš a teda Ježiš bol po otcovi mladším bratom Jána Krstiteľa. Obaja boli v pozícii akoby Kaina a Ábela. Po nezhodách u Alžbety je Mária nútená vrátiť sa domov, pričom jej snúbenec Jozef neskôr zisťuje, že je tehotná. Ak by vyšla pravda najavo, znamenalo byť to Ježišov koniec, pretože by Mária bola podľa vtedajších zákonov za neveru usmrtená. Preto Jozef na Boží zásah berie Máriine tehotenstvo na seba. Avšak určite nebolo pre neho jednoduché žiť s pocitom, že mu bola Mária neverná a musí sa starať o nevlastné dieťa. Ježiš preto vyrastal vo veľmi ťažkom rodinnom prostredí. Zrejme to nemal ľahké ani so svojimi nevlastnými súrodencami, deťmi Márie a Jozefa. A zrejme sa rodičia o neho ani veľmi nestarali, lebo keď sa im ako dvanásťročný stratil, ani si toho nevšimli. A neskôr, keď už Ježiš verejne pôsobil, ho jeho rodina považovala za pomäteného, a Ježiš sa vyjadril, že jeho rodina sú tí, ktorí konajú Božiu vôľu, nie jeho vlastná rodina.

Ježiš, ako druhý Adam, sa mal sa oženiť s druhou Evou. Manželstvá v Ježišovej dobe bývali schvaľované rodičmi a uzatvárali sa okolo dvadsiateho roku života. Avšak Ježiš, keď začal verejne pôsobiť, mal okolo tridsiatky. Pravdepodobne mu Mária nedovolila oženiť sa, čo bola priama príčina, prečo Ježiš nemohol získať svoju nevestu a prečo nemohol vytvoriť pravú rodinu a stať sa pravým rodičom.

Zachariášova rodina zasa mala zabezpečiť to, aby sa Ježiš s Jánovou pomocou presadil v spoločnosti, ale zrejme nezhody medzi Zachariášom, Alžbetou a Máriou ovplyvnili aj Jána Krstiteľa, ktorý aj napriek Božiemu vedeniu nenasledoval Ježiša, svojho mladšieho brata, a tým ho spoločensky „zabil“, podobne ako Kain zabil Ábela.

Po stratení rodinného základu a zlyhaní Jána Krstiteľa si Ježiš musel sám vytvoriť náhradný základ, prostredníctvom ktorého by mohol zrealizovať svoje spasiteľské poslanie. Preto bol vystavený satanovým pokúšaniam, ktoré mu mali zabrániť pokračovať v jeho misii. Satan si uvedomoval, že ak by Ježil dokázal naplniť svoju misiu, bol by to jeho koniec. Preto mu od jeho počatia usiloval o život a snažil sa viesť ľudí k tomu, aby mu neverili, prenasledovali ho a chceli ho zabiť.

Ježiš začal hľadať nasledovníkov, avšak až na niekoľkých jednotlivcov, ktorí ho nasledovali svojím srdcom, predstavitelia izraelitov a následkom ich postoja aj ostatní ľudia vnímali Ježiša ako rúhača a chceli ho ukameňovať. Ježiš musel niekoľkokrát utekať, aby si zachránil svoj život, a hľadať novú cestu, aby mu ľudia uverili. Avšak ani jeho slová, „zázraky“ a ani všetky ostatné skutky, ktoré vykonal, neviedli k tomu, aby sa vytvorila jednota medzi ním a ostatným ľudom. Následkom neviery bol Ježiš vydaný na smrť ukrižovaním, čo zabránilo naplneniu jeho spasiteľského poslania a preto je nutný druhý príchod mesiáša.


Udalostné paralely
Na záver toho cyklu uvedieme porovnanie židovskej a kresťanskej histórie. Ak ľudia opakujú chyby svojich predkov, opakujú sa aj udalosti.

Po tom, ako Ján Krstiteľ a židovskí predstavitelia zlyhali v prijatí a nasledovaní Ježiša, čo viedlo k jeho ukrižovaniu, bol stratený národný základ pre mesiáša a možnosť vybudovať Božie kráľovstvo, Boh už nepracoval z Izraelom, ale na svetovej úrovni pracoval s kresťanmi, druhým Izraelom, aby sa vytvoril svetový základ pre druhý príchod mesiáša a pre vytvorenie Božieho kráľovstva. V nasledujúcich udalostných paralelách uvedieme vývoj národného a svetového základu pre mesiáša.

1. Otroctvo v Egypte - Prenasledovanie v Rímskej ríši
Obdobie otroctva židov v Egypte nastalo v dôsledku zlyhania Abraháma pri obetovaní zvierat. Dvanásť Jákobových synov a sedemdesiat príslušníkov rodu prišlo do Egypta a ich potomkovia neskôr trpeli ako otroci. Počas tohto obdobia židia dodržiavali sabat (sobotu) ako deň pokoja, prinášali obete a vykonávali obriezku. Nakoniec židia pod vedením Mojžiša odišli z Egypta, aby sa dostali do zasľúbenej zeme Kanaán. Počas putovania dostali od Boha Desať prikázaní, ktoré sa stali jadrom Starého zákona. Uctievaním kamenných tabúľ s prikázaniami, archy zmluvy a svätostánku si upevňovali vieru a vytvárali tak základ pre prijatie mesiáša. Toto obdobie trvalo približne 400 rokov.

Obdobie prenasledovania kresťanov v Rímskej ríši nastalo v dôsledku toho, že židia neprijali Ježiša za mesiáša. Dvanásti apoštoli a sedemdesiati učeníci, a neskôr ranní kresťania trpeli za svoju vieru. Počas tohto obdobia kresťania slávili sabat (nedeľu) ako pripomienku Ježišovho zmŕtvychvstania, obetovali sa pre svoju vieru a prijímali krst. Nakoniec bolo kresťanstvo v roku 392 vyhlásené za štátne náboženstvo. Ku koncu tohto obdobia sa formuje Nový zákon, na ktorý sa sústreďuje život viery kresťanov. Takto sa vytváral základ pre druhý príhod mesiáša. Toto obdobie trvalo približne 400 rokov.

2. Sudcovia - Patriarchovia
Po tom, ako židia došli do Kánaánu, nastalo obdobie sudcov, ktorí viedli a spravovali izraelský národ. Títo sudcovia vykonávali funkciu prorokov, veľkňazov a kráľov. Počas tohto obdobia vznikol feudálny systém, v ktorom každému kmeňu patrilo určité územie. Toto obdobie trvalo približne 400 rokov.

Po ukončení prenasledovania kresťanov nastalo obdobie patriarchov, ktorí plnili podobnú funkciu ako sudcovia. Kresťanstvo sa rozširovalo po Európe, v ktorej vznikal feudálny systém. Toto obdobie trvalo približne 400 rokov.

3. Zjednotené kráľovstvo - Kresťanské kráľovstvo
Obdobie zjednoteného kráľovstva Izraela začalo po tom, ako prorok Samuel pomazal Saula za prvého kráľa. V tomto období sa funkcia sudcov rozdelila medzi prorokov, veľkňaza a kráľa. Proroci dostávali vedenie od Boha, kňazi mali na starosti svätostánok a neskôr chrám, a kráľ spravoval krajinu. Postavením chrámu a slúžením Bohu mali vytvoriť základ pre mesiáša. Toto obdobie trvalo približne 120 rokov.

Po tom, ako pápež Lev III. v roku 800 korunoval Karola Veľkého za cisára Svätej rímskej ríše, začalo obdobie kresťanského kráľovstva. Funkcia patriarchov sa rozdelila medzi mníchov, pápeža a kráľa. Spoločne mali naplniť myšlienku kresťanského štátu vytvorením spoločnosti založenej na Ježišovom učení, v ktorej by náboženstvo, politika a ekonomika boli zharmonizované. Vytvoril by sa tak základ pre druhý príchod mesiáša. Toto obdobie trvalo približne 120 rokov.

4. Rozdelené kráľovstvo sever-juh - Rozdelené kráľovstvo východ-západ
Tým, že kráľ Šalamún prepadol mnohoženstvu a modloslužobníctvu, zlyhal vo vytvorení základu pre mesiáša, a kráľovstvo sa po jeho smrti rozpadlo na severné kráľovstvo Izrael a na južné kráľovstvo Júdeu. Toto obdobie trvalo približne 400 rokov.

Karol Veľký nepanoval v súlade s Božou vôľou a neskôr sa kresťanské kráľovstvo pre spory medzi jeho vnukmi rozpadlo na tri časti: na východofranskú ríšu na čele s Ľudovítom Nemcom, na západofranskú ríšu na čele s Karolom Lysým a na prostredné kráľovstvo pod vedením Lothara. No toto sa čoskoro dostalo pod správu východofranskej ríše, a tak sa hovorí o rozdelení na východofranskú ríšu čiže Svätú rímsku ríšu a na západofranskú ríšu čiže Francúzske kráľovstvo. Toto obdobie trvalo približne 400 rokov.

5. Zajatie židov - Zajatie pápežov
Ako Izrael, tak i Judea prepadli neviere a modloslužobníctvu, čím stratili Božiu ochranu. Mnohí proroci nabádali ľudí k pokániu, no nestalo sa tak. Izrael trpel zo strany Asýrčanov a časom zanikol. Júdea sa dostala pod nadvládu Babylonu. Nastal odsun židov, čím začalo tzv. babylonské zajatie. Po dobytí Babylonu Peržanmi dekrétom kráľa Kýra boli židia slobodní a začali sa vracať späť. Toto obdobie trvalo približne 210 rokov.

Po rozdelení kresťanského kráľovstva postupne narastal konflikt medzi pápežmi a kráľmi. Následkom križiackych výprav cirkev stratila autoritu a vplyv, kým vplyv kráľov narastal. Pápež Bonifác VIII. sa dostal do sporu s francúzskym kráľom Filipom IV., ktorý viedol až k pápežovmu uväzneniu. V roku 1309 pápež Klement V., ktorého zvolenie za pápeža zaranžoval Filip IV., preniesol sídlo pápežov z Ríma do Avignonu. V roku 1377 pápež Gregor XI. vrátil pápežský úrad do Ríma. To viedlo k obdobiu chaosu, keď sa až traja pápeži zároveň vyhlasovali za právoplatných pápežov. Proti skazenosti pápežstva a cirkvi vystupovali mnohí so snahou očistenia cirkvi, no tieto snahy boli potlačované. Toto obdobie trvalo približne 210 rokov.

6. Príprava na príchod mesiáša - Príprava na druhý príchod mesiáša
Židia po návrate z Babylonu znovu vystavali chrám a na naliehanie proroka Malachiáša ľutovali svoje hriechy. Život sústredili na Zákon, čím sa začalo obdobie prípravy na príchod mesiáša. Počas tohto obdobia vo svete vznikli kultúry, ktoré by po príchode mesiáša prijali mesiášovo učenie a vytvorilo by sa Božie kráľovstvo. Učenie Budhu, Sokrata, Konfucia, Laotzeho a iných malo pripraviť ľudí na učenie mesiáša, ktoré musí mať v sebe schopnosť obsiahnuť všetky kultúry a transformovať ich do kultúry Božieho kráľovstva. Toto obdobie trvalo približne 400 rokov.

Avignonské zajatie pápežov a skazenosť cirkvi viedli k obrodnému hnutiu, ktoré vyvrcholilo reformáciou cirkvi a šírením evanjelia do celého sveta, čím sa začal vytvárať svetový základ pre druhý príchod mesiáša. Keďže z dôvodu ukrižovania Ježiša ostala misia vytvorenia Božieho kráľovstva nenaplnená, učenie Pána druhého príchodu musí mať schopnosť prekonať rozdiely kultúr v čase Ježiša, ktoré sa odvtedy od seba viac a viac vzďaľovali, ale aj reagovať na nové kultúry. Toto obdobie trvalo približne 400 rokov.

Ako je možné z tohto porovnania vidieť, aj keď sa tieto udalosti odohrávali na rôznych miestach, v rôznych obdobiach a za účasti rôznych ľudí, existuje medzi nimi úžasná časová a udalostná zhoda. Preto jedine od nás závisí, či urobíme tie isté chyby, aké sa stali v Ježišovej dobe, a Pán druhého príchodu bude prenasledovaný, alebo sa z nich poučíme a s pomocou Pána druhého príchodu vytvoríme Božie kráľovstvo.

____________________
Zmenené ( 02.01.2009 )
Hodnotenie čitateľov: / 6
SlabéVynikajúce 



< Pred.   Ďalšia >
spacer
Neprehliadnite
Žiadne udalosti
Na zamyslenie
Ak bolo Božou vôľou to, aby ľudia Ježiša prijali ako mesiáša a nasledovali ho, vďaka čomu by boli spasení, satan by sa podrobil, zaniklo by peklo a vytvorilo by sa Božie kráľovstvo,
ako potom mohlo byť zároveň Božou vôľou ukrižovanie Ježiša, následkom ktorého ľudia neboli spasení, satan sa nepodrobil, nezaniklo peklo a ani sa nevytvorilo Božie kráľovstvo?
Udalosti
máj 2017
P U S Š P S N
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31 1 2 3 4
jún 2017
P U S Š P S N
2930311 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30 1 2
Ankety
Registrované partnerstvo
Ste za existenciu zákona o registrovanom partnerstve osôb rovnakého pohlavia na Slovensku?
% Možnosti:
87  nie
áno
je mi to jedno
Najnovšie
Najčítanejšie
Odkazovač


spacer