|
Vložil Administrator
|
09.02.2006
____________________
|
Editoriál
Rodina školou a škola rodinou
Škola je už v plnom prúde a deti môžu získavať poznatky nielen akademické, ale taktiež súvisiace s kolektívom spolužiakov a učiteľom. A toto taktiež ovplyvňuje vývoj osobnosti dieťaťa.
Škola nie je totiž iba vzdelávacou, ale aj výchovnou inštitúciou. A výchova je o príklade. Pre dieťa z nefajčiarskej rodiny môže byť v škole šokom, ak nejaký pedagóg, hovoriaci o škodlivosti fajčenia, počas prestávky „konverzuje“ s cigaretou. Pre rodičov to nie je ľahké vysvetliť a nie sú nadšení z takýchto pedagógov. Nehovoriac o alkohole, drogách, sexuálnom životnom štýle. Snáď by pomohlo, keby v kritériách na pedagógov bola aj táto stránka.
Na druhej strane dieťa z fajčiarskej rodiny nemusí prijať tvrdenie pedagóga nefajčiara, že fajčiť by nemali ani dospelí. Je to totiž v rozpore s tým, čo zažíva doma. Dieťa si však nemôže spätne urobiť výberové konanie na rodičov. Avšak spoločnosť môže zabezpečiť, aby napríklad zdravotné poistenie bolo pre fajčiarov a iných deštrukčne žijúcich ľudí vyššie ako u tých, ktorí tak nežijú.
Rodina je základom nášho bytia a mala by byť akousi prirodzenou školou lásky, morálky a etiky založenou na príklade. Úlohou školy nie je nahrádzať rodinu, má byť skôr doplnkom výchovy v rodine, výchovou na úrovni spoločnosti. Niečo ako „druhou väčšou rodinou“, pričom učitelia sú akoby „školskí rodičia“ a spolužiaci akoby „školskí súrodenci“. Vzdelávanie v takomto „rodinnom“ prostredí je potom pre dieťa prirodzenou záležitosťou.
Rodičom želám, aby škola bola pre ich deti vhodným prostredím. Pedagógom želám, aby nemuseli nahrádzať rodičov v tom, čo má dieťa získať v rodine. A deťom želám, aby výchova príkladom doma a v škole nebola odlišná a bola hodná nasledovania.
Miroslav Rybár
|
____________________
Zmenené ( 18.02.2006 )
|
|
|
|
|
